Chcela som Vás požiadať, milá pani doktorko, jestli by ste nevedeli o niekom, kto hľadá tichý pobyt pre svoju dovolenú, či v lete, či v zime. Máme tu veľa miesta a môžeme veľmi pohodlne ubytovať dve či tri dospelé osoby. A radi by sme tu mali známych ľudí, ktorí milujú prírodu, kľud, knihy a ktorí sa chcú skutočne zotaviť. Myslím, že ľudia nášho druhu by boli radi, keby o takom mieste vedeli. Usudzujem tak podľa seba. 

Toto pozvanie do Banskej Štiavnice napísala Alžbeta Gwerková-Göllnerová pred vyše osemdesiatimi rokmi. Ktovie, či vtedy niekto dorazil. Po dlhých desaťročiach jej list čítala dokumentaristka Anna Grusková a vykročila na dobrodružnú cestu po stopách odvážnej ženy, literárnej vedkyne, historičky a prekladateľky, ktorej posledné roky boli neodmysliteľne spojené práve so Štiavnicou, kde žila so svojím manželom, maliarom Edmundom Gwerkom.

Pár slov o Alžbete

Alžbeta Gwerková-Göllnerová (1905 – 1944) bola rodáčka z Čierneho Balogu. Pôsobila ako literárna vedkyňa, historička a prekladateľka. Spoločne s Jarmilou Zikmundovou boli autorkami a editorkami vyše šesťstostranovej knihy pre výchovu demokratickej ženy Žena novej doby (1938 a 1939). 

Byť demokratkou nie je ľahká vec, pretože znamená zodpovednosť za všetky skutky, ktoré sa musia konať vedome a dobrovoľne. Takú zodpovednosť nechce si každý človek na seba vziať, lebo je pre málo uvedomelého a nesamostatne mysliaceho človeka ľahšie poslúchať, než sa z vlastnej vôle rozhodovať, píše Gwerková v Žene novej doby.

Tieto slová napĺňala aj vlastným životom. Po štúdiách v Prahe, študijných pobytoch v Kluži a na parížskej Sorbonne bola priekopníčkou tunajšej modernej hungaristiky, venovala sa výskumu slovenskej literatúry a aktívne pôsobila aj v ženských organizáciách. Svoje vedomosti odovzdávala ďalej aj na gymnáziu v Banskej Štiavnici, tamojší študenti a študentky na ňu spomínajú ako na obetavú a inšpiratívnu učiteľku.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania na jeseň roku 1944 sa spolu s Edmundom Gwerkom angažovali v antifašistickom odboji. Alžbetu 9. novembra 1944 zatklo gestapo. Neskôr bola zavraždená a pochovaná v masovom hrobe v Kremničke pri Banskej Bystrici.

Na tichom pobyte v Banskej Štiavnici

Umelecká reportáž Anny Gruskovej zachytáva predovšetkým roky 1938 – 1944, keď Alžbeta Gwerková-Göllnerová žila a pôsobila v Banskej Štiavnici, kam sa presťahovala za manželom Edmundom Gwerkom. Do veľkej miery je však svedectvom o jej celoživotnej práci a hodnotách.

Zásadnú rolu v rozprávaní hrá samotné mesto, ktoré Gwerková vnímala ako útočisko pred hlučným svetom, napokon sa jej však tamojšie usporiadanie a pomery stali osudnými. Reportáž modeluje dobový svet, oživuje situácie Alžbetinho vzťahu s maliarom Gwerkom, jej premenu či tvorivú prácu v neľahkých časoch.

Anna Grusková hľadá stopy v archívoch, múzeách, knižniciach, súkromných zbierkach, rozpráva sa s pamätníkmi a vedkyňami. V jej rozprávní síce vznikajú aj nečakané paralely so súčasnosťou, pozvánka na „tichý pobyt“ do Banskej Štiavnice však zostáva v platnosti.

Predstavujem si ju, ako ráno plná energie šliape do kopca a večer, unavená po celom dni v škole, pomaly kráča dolu po Záhradnej, minie našu križovatku a pokračuje po ulici, ktorá dnes nesie jej meno, a tá už klesá len mierne. Na jej konci na ňu v peknej vilke čaká muž s jedným okom, do ktorého sa ako tridsaťročná vášnivo zaľúbila a kvôli ktorému na jeseň 1938 prišla do Banskej Štiavnice. Mala tu prežiť posledných šesť rokov svojho života...

Napriek tomu, že príbeh Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej bol desiatky rokov prehliadaný, v poslednom období sa jej dostáva pozornosti, akú si právom zaslúži. Pred niekoľkými rokmi sa v Banskej Štiavnici uskutočnila výstava Žena novej doby a aktuálne uzrel svetlo sveta aj rovnomenný filmový dokument Anny Gruskovej. Gwerkovej osud v tanečnom spracovaní nedávno predstavilo banskobystrické Divadlo Štúdio tanca v inscenácii Dotyk Alžbety. 

Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová 8. mája 2022 udelila Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej in memoriam vyznamenanie Rád Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.

Kto na knihe pracuje?

Vôbec prvá kniha o živote tejto výnimočnej ženy vyjde vo vydavateľstve Literárna bašta. Autorka Anna Grusková počas tvorby rukopisu stretla desiatky ľudí, ktorí svojím dielom ovplyvnili šírku Alžbetinho príbehu v knihe. Na finalizácii knihy redakčne spolupracovali Zuzana Bariaková a Laura Klimová, autorkou dizajnu knihy je Ester Mládenková. Fotografie, ktoré sme použili v knihe, pochádzajú z archívu Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici a koloroval ich Matúš Lányi.

Knihu by sme s Vašou podporou radi vydali už v júni. Po vydaní bude k dispozícii v bežnej distribúcii (kníhkupectvá, e-shopy, festivaly). Verejné uvedenie knihy plánujeme v druhej polovici júna v Bratislave a počas leta aj v Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici.

Ďakujeme Vám za podporu!