Pasivitou vyjadrujeme súhlas so súčasným stavom, odkazujú aktívni Slováci. Ktoré občianske akcie najviac ovplyvnili smerovanie našej krajiny?

Pasivitou vyjadrujeme súhlas so súčasným stavom, odkazujú aktívni Slováci. Ktoré občianske akcie najviac ovplyvnili smerovanie našej krajiny?

Pasivitou vyjadrujeme súhlas so súčasným stavom, odkazujú aktívni Slováci. Ktoré občianske akcie najviac ovplyvnili smerovanie našej krajiny?
7. nov 2022
Inšpirácie

Aktívne zapájanie sa do vecí verejných pomáha meniť krajinu, v ktorej žijeme. Ako občania máme možnosť pravidelne si voliť svojich zástupcov, podpisovať petície, zúčastňovať sa protestov, byť aktívni v komunite či podporovať tých, ktorí to potrebujú. Pozrite sa, čo sa na Slovensku podarilo dosiahnuť vďaka odhodlaniu ľudí, ktorí spojili sily a aktivizovali verejnosť.

Na námestiach stoja vymrznutí ľudia a prstami znázorňujú víťazné „véčko". Davom sa nesú nielen príhovory rečníkov, ale aj symbolické štrnganie kľúčmi. Nezameniteľná atmosféra 17. novembra 1989 je aj po rokoch synonymom demokracie a boja za slobodu. Pri príležitosti 33. výročia Nežnej revolúcie sme pripravili článok, v ktorom poukazujeme na význam a silu aktivizmu v občianskej spoločnosti.

Pozrite si prehľad najmasovejších akcií, za ktorými stáli aktívni občania a ktoré výrazne ovplyvnili smerovanie, či dokonca prepísali históriu Slovenska.

Novembrovými demonštráciami k demokracii

Nespokojnosť s politicko-spoločenským totalitným komunistickým systémom vyústila v roku 1989 do obrovských demonštrácií. Ich iniciátormi boli študenti, ku ktorým sa postupne pridali herci a divadelníci. Jedným z hlavných predstaviteľov študentského hnutia bol aj náš kolega a spoluzakladateľ Centra pre filantropiu Boris Strečanský. Boris bol v tom čase štvrták na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a štrajku sa účastnil už od 16. novembra. Dnes tvrdí, že čím viac ľudí sa na námestiach zhromažďovalo, tým viac v ňom silnel pocit, že prichádza koniec režimu. „Menili sa dejiny, ostal vo mne pocit, že veľké veci sa môžu udiať nečakane a zároveň, že problémy sa nevyriešia jedným či dvoma zhromaždeniami.“
Foto: Denník N
Aktivizmus má podľa Borisa v spoločnosti nezameniteľnú úlohu. „Bez neho by občianskej spoločnosti chýbalo niečo ako jedna noha. Občianska spoločnosť nie sú len služby, pomoc, charita, darcovstvo či dobrovoľníctvo. Rovnakou súčasťou je aj jej expresívna funkcia, obhajoba záujmov a práv, starosť o veci verejné, záujem tvarovať spoločnosť do podoby, aká odráža naše preferencie, hodnoty, záujmy,“ menuje Boris. Jeho slová potvrdzujú aj výsledky novembrovej revolúcie. Za pád totalitného režimu a demokratizáciu verejného života dodnes vďačíme práve aktívnym ľuďom, ktorí sa zomkli pre spoločnú vec.

Podľa Borisovho názoru formovanie prostredia, v ktorom žijeme, nespočíva iba vo vhodení volebného lístka do urny raz za štyri roky. Ako občania by sme sa mali o dianie okolo nás zaujímať priebežne, pretože je to súčasť našej suverenity a spoločenskej zmluvy so štátom. Boris dodáva, že ak budú občania pasívni a nebudú sa podieľať na tvarovaní prostredia, v ktorom žijú, môže sa stať, že sa zmení tak, že ho nespoznajú. „Preto je aktivizmus dôležitý pre občiansku spoločnosť a aktívna občianska spoločnosť pre demokraciu,“ dodáva Boris.

Aktívni ľudia ochránili slovenské lesy

Občianska iniciatíva My sme les vznikla ako reakcia angažovanej verejnosti na dianie v našich lesoch, osobitne v národných parkoch. Jej hlavným cieľom bolo zastavenie devastácie lesných území. Obrovská podpora verejnosti sa prejavila okamžite – už po prvých pár dňoch sa k iniciatíve pripojilo takmer 60 000 ľudí. To z nej v tom čase, teda v roku 2017, spravilo najväčšiu environmentálnu online podpisovú akciu.

Pre Karola Kaliského, lesníka a filmára z iniciatívy My sme les, bola podpora zo strany verejnosti potvrdením správnosti dlhoročných ochranárskych snáh združenia. „Bol to jasný signál, ktorý sa podarilo vyslať nielen politikom, ale aj úzkym lobistickým skupinám: Ľuďom na našej prírode záleží a rozhodovanie o budúcnosti našich lesov musí byť témou, na ktorej bude participovať aj široká verejnosť.“ K iniciatíve sa postupne pridalo vyše 100 nezávislých odborníkov a vedcov, čo je podľa lesníka jasný dôkaz toho, že vychádza z odborných základov.
Foto: Denník N
Hlavné témy, ktoré si iniciatíva od začiatku vytýčila, boli spustenie reformy národných parkov s cieľom priblížiť sa k štandardom bežným v zahraničí, nárast výmery území s prísnou ochranou, či zastavenie ničenia horských lesov, v ktorých žije hlucháň. Iniciatíva bola zameraná aj na právnu ochranu pralesov, ktorých na Slovensku zostalo menej ako 0,5 %.

Vďaka aktívnym ľuďom a záujmu verejnosti sa podarilo výrazne zmeniť smer, ktorým sa všetky tieto oblasti uberali. „Dnes môžeme hovoriť o reálnej ochrane tisícok hektárov vzácnych území – pralesov i horských lesov. Rovnako sa podarilo odštartovať dlho očakávanú reformu národných parkov, k čomu dopomohla samostatná kampaň My sme les s názvom Osloboďme národné parky,“ menuje Karol. Iniciatíva My sme les zohrala podľa jeho slov dôležitú úlohu pri aktivizácii tretieho sektora a zapojení širokej verejnosti. Aktivizmus preto považuje za základný nástroj, ako zospodu zmeniť a svojím spôsobom možno aj zachrániť svet.

Tisícky ľudí sa postavili za slušné a spravodlivé Slovensko

Vo februári 2018 bol zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová. V reakcii na hroznú udalosť vznikla neformálna sieť aktívnych občanov, ktorí pod hlavičkou Za Slušné Slovensko organizovali protestné a pietne zhromaždenia vo viacerých slovenských mestách. Keďže bolo preukázané, že úkladná vražda súvisela s novinárskou prácou Jána Kuciaka, spoločnosť požadovala vyvodenie politickej a trestnoprávnej zodpovednosti. 
Foto: Denník N
Prvého zhromaždenia vo viacerých miestach po celom Slovensku sa zúčastnilo okolo 50 000 ľudí. Organizátori podujatia spolu s tisíckami Slovákov mali požiadavku v podobe novej a dôveryhodnej vlády, ktorej súčasťou nebudú ľudia podozriví z korupcie a prepojenia na organizovaný zločin. Spoločenská a politická situácia nakoniec vyústila do odstúpenia viacerých vysokých štátnych predstaviteľov a mala zásadný vplyv na nadchádzajúce parlamentné voľby.

Takmer 100 000 ľudí sa pričinilo o zmenu zákona a lepší život psov

Podľa Slobody Zvierat sú psy na reťaziach stále typickým smutným obrázkom Slovenska, a to najmä vidieka. „Mnohí majitelia zvierat sa nikdy nezamysleli nad tým, že svoje zvieratá celoživotne väznia a týrajú. Prípadov psov trpiacich na reťaziach bolo toľko, že už nestačilo psov zachraňovať, museli sme verejnosti aj zákonodarcom či úradníkom na ministerstve ukázať, o aký veľký problém ide a že ho treba riešiť,“ vysvetľuje kampanierka Slobody Zvierat Silvia Čaňová dôvod, ktorý organizáciu viedol k spusteniu petície Nie reťaziam.
Foto: Sloboda Zvierat/Peter Korček
Cieľom petície bolo nielen zakázať držanie psov na reťaziach či iných uväzovacích prostriedkoch, ale aj šíriť osvetu a vzdelávať majiteľov zvierat. Pre Silviu osobne znamenala podpisová akcia aj „osobnú výzvu posunúť Slovensko v ochrane zvierat do 21. storočia.“ Pod petíciu sa nakoniec podpísalo 97-tisíc Slovákov, vďaka čomu sa podarilo zmeniť zákon o veterinárnej starostlivosti. Držanie psov na reťazi je tak dnes v našej krajine zakázané.

Podľa Silvie však zmena myslenia vyžaduje čas a je to skôr evolučná ako revolučná záležitosť. „Záleží aj na tom, ako sa bude zákon uplatňovať v praxi a či jeho dodržiavanie budú štátne orgány riadne vymáhať. Lebo tam to u nás často pokrivkáva,“ hovorí. Kompetentné úrady sú podľa jej názoru v tomto smere mnohokrát neinformované, pomalé, málo razantné a nevyužívajú všetky právomoci, ktoré im zákon dáva. Práve z tohto dôvodu považuje Silvia aktivizmus za kľúčový pre občiansku spoločnosť. „Sami vidíme, koľko zásadných tém štát z rôznych dôvodov zanedbáva, nerieši ich, a to aj dlhodobo. Bez aktívnych občanov, ktorí nielen hasia problémy, ale aj vyvíjajú tlak na politikov, by sme sa posúvali vpred oveľa pomalšie.“

Slováci vnímajú hrozby klimatickej krízy

V roku 2018, pred blížiacimi sa voľbami vo Švédsku, si miestna 15-ročná aktivistka Greta Thunberg sadla pred parlament s transparentom v rukách. Jej hlavnou požiadavkou bolo, aby vláda znížila emisie uhlíka podľa Parížskej dohody. Grétin klimatický štrajk inšpiroval celý svet, vrátane Slovenska.
Foto: Facebook Klíma ťa potrebuje
Klíma ťa potrebuje vznikla ako iniciatíva niekoľkých jednotlivcov, ktorá prerástla do myšlienky zdieľanej tisíckami ľudí po celom Slovensku. Iniciatíva spustila v roku 2020 petíciu, pod ktorú sa v priebehu mesiaca podpísalo až 130 000 ľudí. Tí od vlády žiadali razantnejší boj proti klimatickej kríze, dosiahnutie uhlíkovej neutrality a reálne a premyslené kroky, ktoré by k týmto cieľom viedli. V parlamente síce neuspeli, no nenechali sa odradiť a o rok neskôr spustili ďalšiu výzvu. „Pred rokom našu žiadosť a volanie 130-tisíc ľudí po potrebných zmenách politici nevypočuli. Dnes sme tu opäť a žiadame klimatický plán,“ uvádza iniciatíva na svojom webe. Ďalšia petícia, ktorú môžete podpísať aj vy, má aktuálne vyše 46 000 signatárov. „Dokazuje to, že aj ľudia na Slovensku vnímajú hrozby klimatickej krízy,“ hovorí iniciátorka oboch petícií a klimatická aktivistka Natália Pažická.

Aktivita ľudí pre Natáliu predstavuje nádej. „Mám radosť z toho, že aj v dnešnej uponáhľanej dobe sa dokáže stretnúť toľko mladých, šikovných, aktívnych ľudí, ktorí sa v rámci svojho voľného času rozhodnú dobrovoľne riešiť závažné spoločenské a environmentálne otázky. Ide o krásny príklad spoločenskej angažovanosti, ktorú nutne potrebujeme,“ hovorí Natália. Dodáva, že aktivizmus aj v minulosti prispel k mnohým zmenám. Spoločnosť, kde si aj občania uvedomujú svoje právomoci, preto vníma ako zdravý základ demokratickej spoločnosti.

LGBTI+ komunita má silnú podporu verejnosti, no potrebuje aj pomoc štátu

V stredu 13. októbra Slovenskom otriasla brutálna vražda dvoch mladých ľudí – Matúša a Juraja. Za činom, ktorý bol neskôr prekvalifikovaný na teroristický útok, stál 19-ročný Juraj. Jeho motívom bola nenávisť voči menšinám, vrátane LGBTI+ komunity, do ktorej obaja zavraždení patrili. Útok vyhnal do ulíc tisíce ľudí, ktorí sa zastali demokratických hodnôt a prišli na námestie odsúdiť nenávisť voči komunite. Pochodu, ktorý sa začal symbolickým zapálením sviečok pred bratislavským podnikom Tepláreň, kde k vražde došlo, sa zúčastnila prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger, primátor hlavného mesta Matúš Vallo a mnoho ďalších osobností. Organizátori pôvodne očakávali účasť maximálne 5 000 ľudí. „Účasť cez 15 000 na nás pôsobila až katarzne, boli sme veľmi vďační za takú silnú podporu verejnosti,“ hovorí jeden z koordinátorov podujatia Marek Hudec, ktorý spolupracuje s organizáciou Dúhový PRIDE – jedným z organizátorov pochodu.
Foto: Denník N
Marek tvrdí, že účasť na akcii vnímal ako povinnosť zareagovať a zároveň aj nevyhnutný spôsob, ako sa vyrovnať s nahromadenou úzkosťou a zármutkom. „Pomáha mi, keď úzkosť prebíjam aktivitou a bol som rád, že môžem byť užitočný. Keby som sedel sám doma a bol by som nečinný, cítil by som sa horšie,“ hovorí Marek. Podľa jeho slov bolo potrebné ukázať, že „napriek teroristickému činu sa nebojíme a budeme sa snažiť ďalej byť spolu aj so spojencami a spojenkyňami mimo komunity a neskrývať sa.“

Organizátori pochodu očakávajú, že aktivizácia verejnosti pomôže naštartovať prijatie dlho odkladaných krokov k zrovnoprávneniu LGBTI+ ľudí na Slovensku. Tie sú formulované aj vo výzve Ide nám o život, ktorú už podpísalo vyše 31 000 ľudí a do ktorej sa môžete zapojiť aj vy.

Podľa Mareka má aktivizmus často negatívnu konotáciu, pretože mnohí ľudia ho vnímajú ako presviedčanie či násilné pretláčanie niečoho. „Pre mňa predstavuje snahu zlepšovať prostredie a spoločnosť okolo seba, pokúsiť sa pomôcť tým, ktorí trpia alebo sú pre inštitúcie neviditeľní,“ opisuje Marek. „Rôzne skupiny obyvateľov a obyvateliek môžu mať rôzne problémy a preto je dôležité, aby sa zapájali všetci a vnímali zodpovednosť voči sebe, ale aj spoločnosti: ak niečo nefunguje, je dôležité sa ozvať, aby sa nespokojnosť nemenila vo frustráciu, nedôveru a napokon často aj v nenávisť,“ dodáva.

ANKETA: Čo vás vedie k aktivizmu v témach, ktoré považujete za dôležité?

Natália Pažická, iniciatíva Klíma ťa potrebuje

Nádej, že ešte môžeme niečo zmeniť a že každý z nás môže prispieť svojou trochou. Je to naozaj len trocha, keď to prirovnáme k moci korporátov či štátov, no niekde začať treba a najlepšie je začať od seba. Napríklad uvedomením si, že okrem sestry, dcéry, matky, zamestnanca, právnika a podobne, som aj občan. Môžem voliť, podpisovať petície, zúčastňovať sa pochodov a protestov. To sú veľmi dôležité aktivity.

Silvia Čaňová, kampanierka Slobody Zvierat

Keď vidím veci, ktoré mi nedávajú zmysel, mám túžbu ich zmeniť. Ak sa k tomu pridá utrpenie živého tvora a pocit nespravodlivosti, krivdy, je to pre mňa motor. Musela som sa však naučiť veľkej trpezlivosti, pretože aktivizmus v ochrane zvierat je beh na dlhé trate a jeden úspech príde často po niekoľkých neúspechoch. Naším cieľom je meniť zákony v prospech zvierat – tak sa Slobode Zvierat podarilo dosiahnuť aj zákaz výcviku a verejného vystupovania divožijúcich druhov zvierat.

Karol Kaliský, iniciatíva My sme les

Nebyť aktívny v témach, ktoré sú spojené s ochranou prírody, by pre mňa znamenalo nepriamo sa podieľať na jej deštrukcii. Pasivita pre mňa znamená vyjadrený súhlas s činnosťami, ktoré nie sú v súlade s tým, čo označujeme za verejný záujem a deklarujeme aj v Ústave SR – s právom na zdravé životné prostredie. Téma ochrany nášho životného prostredia by mala byť TOP témou nielen pre politikov, ale pre každého z nás.

Marek Hudec, koordinátor Pochodu za odsúdenie nenávisti voči LGBTI+ komunite

Zdá sa mi dôležité pracovať na veciach, ktoré vnímam ako zmysluplné. Čiastočne je to asi nejaká moja potreba.

Boris Strečanský, účastník Nežnej revolúcie a spoluzakladateľ Centra pre filantropiu

Robím to, pretože mi to dáva zmysel a zároveň to vychádza z mojej rodinnej tradície. Dedovia z oboch strán boli aktívni občania svojich spoločenstiev, hoci v rádovo zložitejšej a ťažšej dobe.
Zdroj titulnej foto: Denník N

Na StartLabe môžete financovať svoj projekt aj vy

Pomôžeme vám rozbehnúť vlastnú kampaň