V Jablku

DOBROdružná knižka V Jablku je divná. Nie preto, že tam stretnete žabiaka Ferdinanda, zakliateho na princa, poprípade pukajúce (rozumej prdiace) víly, nie, tá divnosť je v inom. Ide o to, že knižku môžete čítať aj desaťkrát po sebe a zakaždým máte príležitosť zažiť iný príbeh, pretože si na konci každej kapitoly vy sami zvolíte, kadiaľ pôjdete ďalej. Šialené? Jasné! Ale tak pekne šialené :)

Literatúra
V Jablku
Získaná suma
111 %
4 983 €
z cieľovej sumy
4 500 €
Kampaň bola
úspešná
O projekte
Knižka V Jablku je určená pre všetkých DOBROdruhov i DOBROdružky vo veku 9 až 12 rokov (poprípade krokov, alebo aj rockov ;o), ktorí sa neboja uchopiť život do vlastných rúk, prípadne nôh, ak treba utekať a hlavne, majú radi fANtáziu a jej veselšiu sestru FUNtáziu, lebo tieto dve si brázdia knižkou ako sa im zachce a žiaden čitateľ, ba ani menovateľ tejto knižky sa im nemôže vyhnúť :)

Kde sa vzali myš a lienka na túto knižku?

Keď som voľakedy dávno písal knižku “Ja, pojedač hmyzu”, stala sa mi taká vec. Ako si tak píšem, odrazu mi napadlo, čo by sa stalo, ak by hrdinovia nešli vpravo, ale rozhodli by sa pre ľavú cestu. Takmer som sa v písaní rozbehol doľava, no potom som si uvedomil, že ak pôjdem vľavo, nedozviem sa, aké by to bolo, ak by sa hrdinovia vybrali doprava. Knižku som dopísal s akýmsi smútkom, že sa, žiaľ, nikdy nedozviem, ako by to dopadlo, keby… A práve v tomto smutnom momente vstupuje do príbehu nový nápad, dosť bláznivý a veľmi pravdepodobne, hraničiaci s čírym šialenstvom. Ten nápad je, že napíšem knižku, kde sa čitateľ i spisovateľ, teda ja, dozvieme, ako by to dopadlo, keby.. Knižku som napísal a za vašej pomoci by som ju rád vydal.

Funguje to?

Funguje! Už som skúsil s mojimi štvrtákmi a veľmi sa im páčilo. Dokonca sme robili tak, že som priniesol vytlačené v mnohých kópiách a každý žiak, ktorý prečítal nejakú kapitolu, dobehol za mnou ku stolu a vzal si pokračovanie. Na konci hodiny si decká zdieľali, kto sa kam dostal a aké Dobro a aké DRUŽSTVO postretol cestou :) Ale  aby ste mali pohľad aj z iného zdroja, než od autora, ktorý by mohol byť kúpený (čokoládou ;o), kamarát Martin, ktorý je zároveň mojim kolegom z práce, skúsil použiť knižku v rámci čítania rodičov v škole v Pezinku, kam chodia jeho ratolesti..                                             

Knižka v číslach

7 kapitol, 33 príBEHOV, približne 200 strán

Táto knižka má síce iba 7 kapitol, ale! Prvá kapitola je len jedna, na jej konci má čitateľ na výber medzi dvoma druhými kapitolami. Skúsenému matematikovi isto netreba vysvetľovať, že tretie kapitoly sú štyri, štvrtých kapitol je osem, piatych šestnásť, šiestych tridsaťdva a siedmych tridsaťtri. Možno sa pýtate, prečo nie šesťdesiatštyri. Odpoveď je jednoduchá. Na konci šiestej kapitoly si nevyberáte medzi pokračovaním, ktoré navrhla Viki a tým, ktoré navrhla Veve, ale ak veríte, že máte osud vo svojich rukách, idete jednou cestou, no ak si myslíte, že napokon už je i tak všetko vopred dané, druhou. Nuž a tá druhá je vo všetkých tridsiatich dvoch šiestych kapitolách, rovnaká ;o). No nič, ak už ste definitívne popletení, sme pripravení kratučko vstúpiť do príbehu a na vlastnej koži okúsiť, ako príbeh funguje. Nezabudnite na konci príbehu zahlasovať, kadiaľ by ste chceli pokračovať. Každý týždeň totiž v rámci tejto kampane uverejním pokračovanie, ktoré si vyberie väčšina z vás. A nebojte, aj keď prečítate túto jednu dejovú líniu, po vydaní knižky na vás bude čakať ešte ďalších 32 neprečítaných ;o)                                                     

Kapitola prvá - Na začiatku cesty

Viki a Veve sú celkom neobyčajné dievčatá, sestry, ktoré sa občas hádajú, inokedy nedajú jedna na druhú dopustiť. Viki je staršia a vyššia. Veve zas mladšia a nižšia. Viki je hnedovláska, Veve blond. Viki viac počúva, Veve rozpráva. Viki..no dobre, len som chcel, aby ste si predstavili dve úžasné baby, ktoré sú celkom rozdielne. „Veve, prines z pivnice jablko, ja zatiaľ pohľadám sviečku, klinčeky a škoricu.“ Veve prevrátila oči, aby bolo všetkým jasné, že ju neskonale otravuje, keď jej Viki rozkazuje a bez slova sa vybrala do pivnice.

Úzke betónové schodisko, ťažké železné dvere a za nimi dve miestnosti. Na stene vľavo svetlo. Veve stisla vypínač a v miestnostiach sa rozblikali neónky. Keď bola menšia, neskutočne sa vždy pri prvom bliknutí zľakla a kým svetlo blikalo, bála sa, že tam niekto je. Ešte aj teraz ostala stáť na prahu a čakala, kým bude v pivnici bezpečne. „Kde, dočerta, sú tie poondiate jablká?“ Rozhliadla sa. V prvej miestnosti bolo zložené drevo na zimu a tiež kopa starých harabúrd, držiak na činky, plechovice so zaschnutými farbami, tvrdé štetce, poškodený sušiak na oblečenie, stolička s troma nohami, sánky z roku nula a kopa ďalších vecí, ktoré ani nedokázala identifikovať. „Fakt nechápem, načo to všetko treba skladovať. Ľudia skladujú toľko zbytočných vecí a myšlienok.  Vykročila k druhej miestnosti, tu to vyzeralo nádejnejšie a tiež zmysluplnejšie, kompóty, zavarené uhorky, Vicki-bowlles, nápoj, ktorý vzniká nahádzaním všakovakého ovocia do 90 percentného rumu. V rohu miestnosti zbadala bedničky a v nich jablká. Vykročila k nim.

Viki zatiaľ v kuchyni našla nádobku s klinčekmi a starostlivo odsypala potrebný počet. Nádobku zatvorila a položila nazad, presne tam, odkiaľ ju pred malou chvíľou vzala. Už - už sa obrátila ku skrinke, kde sa má nachádzať celá škorica, no všimla si, že nádobku nezarovnala presne podľa ďalších malých nádobiek s korením, a tak sa opäť načiahla k nádobke a dala veci doporiadku. Vždy bola rada, keď boli veci naporiadku. Teraz sa konečne bez nepríjemného pocitu obrátila ku skrinke, ktorej obsah bol takou všehochuťou. Okrem celej škorice sa v nej nachádzala múka, „sáčkové“ polievky, pukance, prázdne zaváraninové poháre a čuduj sa svete, aj sviečky. Práve, keď Viki otvorila nové balenie sviečok a jednu z nich vyťahovala, prišla Veve aj s jablkom.

„Povieš mi konečne, načo som mala priniesť to sprosté jablko?“ spýtala sa trochu podráždene, keď prechádzala okolo Viki. „Ty trdlo, ideme spraviť vianočný svietnik,“ oznámila so samozrejmosťou s akou staršie sestry oznamujú veci tým mladším a o malú chvíľu už obe starostlivo zapichávali klinčeky do prineseného jablka. Pribúdajuce klinčeky postupne obkolesili celé jablko, kľukatili sa ako cesta, ktorá sa vinie od úpätia kopca, až po jeho vrchol. V hornej časti jablka sa hrdo týčila sviečka a vedľa nej kusisko voňavej škorice. „Hotovo,“ vydýchla Viki. „Ešte ju treba zápaliť, ukáž, ja to spravím,“ hlesla Veve a schytila zapaľovač. „Ty? Prečo ty? Veď..“ začali sa o práve vytvorený svietnik naťahovať a vo chvíli, keď súboj vrcholil, Veve šťukla zapaľovačom.

Sviečka na vrchole jablka sa rozžiarila a obe dievčatá zápasiace o jablko akoby skameneli. Celé to trvalo sotva niekoľko sekúnd, svet okolo jablka sa roztancoval a roztočil, chvíľu ešte bolo možné rozoznávať jednotlivé predmety, no svet sa krútil stále rýchlejšie a konkrétne tvary prechádzali do tvarov abstraktných a napokon už ostalo len množstvo farieb. „Cestička“ tvorená klinčekmi napichanými v jabĺčku sa zázračne rozsvietila, ako keď v lietadle signalizujú núdzový východ a Viki s Veve na seba pozreli. „Ideme?“ šepkali oči jednej i druhej zároveň. Chytiac sa zaruky, váhavo vykročili na Cestu, ktorú vyznačovali rozžiarené klinčeky. Naokolo bola tma. A zmes vôní. Viki si uvedomila, že cíti vôňu pečeného kuraťa a tiež kvetov a obľúbeného šampónu z levandule. „Cítiš to tiež?“ spýtavo sa obrátila na Veve, akoby potrebovala potvrdenie, že to, čo vidí a cíti, nie je len jej vlastným výmyslom. Naozaj je dôležité, aby pravdu, ktorú vidíme, videli i iní? Veve len mlčky prikývla. Odrazu, všetko zhaslo, stíchlo, vône sa vytratili a neostalo tu nič, len tma.. „To je hnusná tma! Nesmieme tu ostať...musíme ísť ďalej,“ šepká Viki a už aj vstáva, ťahajúc Veve, ktorá je ešte stále učupená v tme. „Nie, počkaj, Viki, čo keď sa znova rozsvietia tie klinčeky a my budeme niekde preč? Stratíme cestu! Počkajme ešte chvíľku, potom sa uvidí,“ nástojila Veve... 

Naše cesty sú plné odbočiek a križovatiek a každá z nich znamená ďalšiu možnosť..

Ak chceš ísť hneď a zaraz ďalej, ako navrhla Viki, pokračuj v čítaní na strane 3, ak chceš ešte chvíľu ostať a počkať, či sa opäť nerozsvietia klinčeky, ako chcela Veve, pokračuj na strane 5.. Na tomto linku môžeš zahlasovať

A na čo použijem peniaze z projektu?

Na tlač, zalomenie, grafiku, korektúry (lebo ako isto zistíte, v texte sú ešte chybičky a nie len krásy ;o), zaplatenie ilustrátora, či ilustrátorky, skrátka na všetko, čo je spojené s vydaním už napísanej knižky, ktorej vydanie plánujem do Vianoc 2021.

ĎAKUJEM!

Odmeny

Odmenou mi bude dobrý pocit

Páči sa vám projekt, za vašu podporu nič nečakáte, chcete iba prispieť ľubovoľnou sumou. Ďakujeme

Šibalstvá králička Dávida (knižka)

Šibalstvá králička Dávida (knižka)

Minimálna výška príspevku
15

Logopedicko-jogopedická rozprávková knižka, ktorú sme napísali spolu s mojou nežou asi pred dvoma rokmi, vhodná pre deti od 4 do 7 rokov. Môžete deťom čítať vy, ale prváci-druháci už zvládnu aj sami a vraj sa im velice páči :) Okrem rozprávok sa v knižke nachádzajú oromotorické cvičenia (vhodné ako doplnok logopedickej starostlivosti) a tiež detská jóga. A na tajňáša sme do záveru každej rozprávky prepašovali upokojujúce formulky, aby sa deťom ku koncu čítania začali tak trochu zatvárať očiská :) Knižky budú s venovaním mojej neži a mňa :) PS: Poštovné je samozrejme v cene :)

Doručenie: september 2021
V Jablku (knižka)

V Jablku (knižka)

Minimálna výška príspevku
15

Interaktívna knižka "V Jablku" celá voňavá, nová, 7 kapitol, 33 príbehov, cca 200 strán DOBROdružstva, spečatené LÁSKAvým venovaním a podpisom autora :) PS: Poštovné ja SAMOZREJME na mňa :)

Doručenie: Vianoce 2021
V Jablku (Dvojhodinový interaktívny workshop)

V Jablku (Dvojhodinový interaktívny workshop)

Minimálna výška príspevku
100

Tento darček je veľmi vhodný pre triedy. Budeme spoločne čítať a blúdiť jablkom až do šťastného konca, kedy zreflektujeme to, čo sme sa naučili, ale i to, čo sme cítili a zažívali počas tohto spoločného DOBROdružstva. Dôležité je, že tento workshop bude prebiehať priamo vo vašej triede, nech už sa nachádza kdekoľvek na Slovensku. Ak ste učiteľ, môžete požiadať školu, aby kúpila pre vašu triedu, ak ste rodič, môžete darovať triede, kam chodí vaše dieťa, ale samozrejme, môžete iba ako darček kúpiť a niekomu ho darovať :) Beseda je vhodná pre deti 3.-5.ročníka ZŠ.

Doručenie: september 2021
Escape room 3./4.r - Vysloboď grófa Mentola Krištofa (Slovné druhy) - 2 hodiny

Escape room 3./4.r - Vysloboď grófa Mentola Krištofa (Slovné druhy) - 2 hodiny

Minimálna výška príspevku
100

Tento darček je veľmi vhodný pre triedy. Decká spolu s učiteľom zažijú vzdelávanie prostredníctvom escape room. Dôležité je, že tento workshop bude prebiehať priamo vo vašej triede, nech už sa nachádza kdekoľvek na Slovensku. Ak ste učiteľ, môžete požiadať školu, aby kúpila pre vašu triedu, ak ste rodič, môžete darovať triede, kam chodí vaše dieťa, ale samozrejme, môžete iba ako darček kúpiť a niekomu ho darovať :) Beseda je vhodná pre deti 3.-4ročníka ZŠ., okrem vedomostí (slovných druhov), budeme reflektovať zručnosti do života, hodnoty a postoje, aby sme sa rozvíjali po všetkých stránkach. (1h príprava + 1 h realizácia escape room a reflexia)

Doručenie: september 2021
Šibalstvá králička Dávida - interaktívna beseda 1./2.ročník

Šibalstvá králička Dávida - interaktívna beseda 1./2.ročník

Minimálna výška príspevku
50

Tento darček je veľmi vhodný pre triedy prváčikov a druháčikov. Môžete im ho dať k začiatku školského roku, poprípade aj k Vianociam ;o) Ide o jednu vyučovaciu hodinu, kde si spoločne predstavíme knižku, aj to, ako taká knižka vzniká, skúsime si niektoré ilustrácie, aj logopédiu aj jógu, dokonca si aj zaspievame. --- Ps: Po dohode ohľadom cestovného, možno besedu realizovať aj ďalej od Bratislavy.

Doručenie: September-december 2021
Šermiarsky tréning (2h)

Šermiarsky tréning (2h)

Minimálna výška príspevku
50

Tento darček odporúčam všetkým milovníkom športu, koučingu a bojových umení. Dostanete rýchlokurz šermu od niekdajšieho finalistu ME, následne si zašermujete a na záver to ešte koučingovo zreflektujeme (vhodné pre všetky vekové kategórie).

Doručenie: September 2021
Workshop pre učiteľov - aktivizačné metódy vo vzdelávaní (3 h)

Workshop pre učiteľov - aktivizačné metódy vo vzdelávaní (3 h)

Minimálna výška príspevku
200

Tento workshop je vhodný pre učiteľov, ktorí hľadajú vhodné metódy, ako svojich žiakov vtiahnuť do učenia :) Môžete ho dať škole ako darček, alebo si ho môže zakúpiť priamo škola.

Doručenie: september 2021
Mentoring výcvik pre učiteľov (základný modul) - 1 deň

Mentoring výcvik pre učiteľov (základný modul) - 1 deň

Minimálna výška príspevku
500

Výcvik vhodný pre kolektív učiteľov (do 20 účastníkov), ktorí by radi získali základy mentoringu (pozorovanie hodiny, spätné väzba, kladenie otázok, základné techniky, štrukúra mentoring rozhovoru). Po zabsolvovaní dokážete viesť mentoring rozhovor podľa štandardných pravidiel. (Vhodný darček pre učiteľský kolektív, kde si učitelia plánujú začať chodiť na hodiny a vzájomne tieto hodiny spoločne rozoberať). --- Ps: Aktuálne už mám niekoľko veľmi spokojných skupín za sebou, verím, že ide o kvalitné vzdelávanie a skvelú investíciu do budúcna.

Doručenie: september 2021
Online vzdelávanie učiteľov podľa vlastného výberu (2h)

Online vzdelávanie učiteľov podľa vlastného výberu (2h)

Minimálna výška príspevku
100

V ostatnom roku som sa nedopatrením stal víťazom súťaže Učiteľ Slovenska - Nadiaľku. Ponúkam akékoľvek školenie cez Zoom, Webex, Discord, Teams, Meet pre partiu učiteľov. Môže ísť o online escape room, reflexiu, feedback, aktivizačné metódy do online i ofline výučby...Darček vhodný pre učiteľské kolektívy.

Doručenie: september 2021
Novinky

Kapitola siedma – Mi ha ha ha (Ak veríš, že o osude rozhoduješ ty, svojimi rozhodnutiami a činmi)

Update #7, 27.07.2021

Nech je teda po vašom, pokračujeme poslednou kapitolou pre tých, ktorí veria, že je osud v ich rukách ;o) Ps: Tentokrát už nehlasujeme, lebo toto je koniec jednej z tridsiatich troch dejových línií. PríJEMNÝ záver príBEHU praJEM :) A všetkým OBROVská vďaka za podporu. Vyzbierali sme dostatok peňazí, takže knižka uzrie svetlo sveta! Jupiiii :)

Kapitola siedma – Mi ha ha ha (Ak veríš, že o osude rozhoduješ ty, svojimi rozhodnutiami a činmi)

Dlhé ticho napokon prerušila Viki: „Tak, že by sme sa pustili do práce?“ položila otázku, no nečakajúc na odpoveď, namierila si to štvornožky k prekvapenému Leovi. Odtrhla rukáv z už bez tak dotrhanej košele a začala mu spevňovať zranenú nohu. Leo nechápal. „Veď som ti robil zle a skoro nás oboch zabil,“ zaerdžal a Viki, celkom, ako by mu rozumela, prikývla: „Hej, choval si sa ako somár, ale čo sa stalo, už sa neodstane a naspäť už to nevrátime. Zbytočne sa trápiť, tým čo bolo, dôležité je tu a teraz, no a naše tu a teraz si ty a tvoja zranená noha, ktorú musíme spevniť, lebo bez toho ťa hore nedostaneme.“ Zatiaľ čo Viki spevňovala Leovu poranenú nohu, Lucia prekvapene pozerala zhora a Leo sa zahanbene mračil, Veve začala chystať uzly na lane, aby tak vytvorila provizornú sedačku. Keď bolo všetko hotové, nasadila Veve Leovi provizorný postroj a zaťahala za lano, čo bol signál pre Luciu, aby pacienta vytiahla hore. Lenže nech sa Lucia snažila sebeviac, nevytiahla lano ani o centimeter. „Mihahaha,“ zaerďžala, čo by sa v reči poníkov dalo slušne preložiť ako „Nejde to“, ale ak by sme prekladali doslovne, znamenalo by to: „Leo, ty si taký somár, prečo musíš zakaždým vymýšľať a ja na to potom musím vždy doplatiť, ha?“ To posledné „ha“ bolo zreteľne zrozumiteľné aj pre obe dievčatá. Vyštverali sa po lane hore, skúsili zaň zaťahať, najskôr Viki, potom Veve, napokon spolu, ale Leo bol priťažký. „Úžasné, v škole ťa naučia milión nezmyslov a zbytočností, ale ako vytiahnuť zraneného poníka z jamy, to ťa nenaučia,“ skonštatovala položartom Veve a znovu sa zaprela do lana. „Mihahahaha“ zaerďžal Leo zdola, čo by sa dalo voľne preložiť ako: „Mi tie laná robia veľmi zle a aj tak ma hore nevytiahnete.“ To prvé „mi“ bolo zreteľne zrozumiteľné aj pre obe dievčatá. „Bunka, vybrané slová, kladka, fotosyntéza, násobilka, na čo mi to...“ „Počkaj, čo si to vravela?“ zarazila Viki svoju mladšiu sestru. „Násobilka?“ „Nieeeee, tá kladka, to by mohlo fungovať.

Kladka!“ zavelila Viki a nad jamou sa objavil jednoduchý, no dômyselný systém, v strede ktorého sa hrdo vynímalo koleso. Viki pozrela na lano, ktoré bolo na jednom konci upevnené k Luciinmu sedlu a konci druhom v ňom čakal Leopold, odviazala ho zo sedla a koniec prevliekla ponad koleso. Už-už sa na lano zavesila, keď sa ozvala Veve: „Ty? Prečo ty?“ Viki prekvapene pozrela na sestru. „Lebo som to vymyslela?“ opáčila a opäť sa naštelovala, že sa zavesí na lano a vlastnou váhou vytiahne Lea z jamy. „Ty si to vymyslela? Nebola som to náhodou ja, kto prvý povedal slovo kladka, ha?“ To posledné „ha“ bolo zreteľne zrozumiteľné aj pre oba poníky. Dievčatá sa začali o lano naťahovať, no vo chvíli, keď súboj vrcholil, ozval sa zdola dorantaný Leo: „Mi ha ha ha!“ Čo by sa voľne mohlo preložiť ako: „Baby jedny pobláznené! Veci, ktoré sa nám dejú, sú veci, ktoré potrebujeme, aby sme vyrástli. Aj keď sa nám javia ako problémy a trápenia. Kým túto situáciu nezvládnete, nikdy sa z tohto jablka nedostanete. A ani mňa nikdy nevyslobodíte z tejto pokašľanej jamy. Čomu na tom nerozumiete, ha?“ To posledné „ha“ bolo opäť zreteľne zrozumiteľné aj pre obe dievčatá. Zarazili sa. „Má pravdu,“ zašepkala Viki, je to presne také, ako s tým svietnikom. Veve prikývla. „Tak to skúsime spoločne?“ spýtala sa Veve staršej sestry nesmelo a tá k nej, na znak súhlasu, otrčila lano. Obe sa pevne chytili, lano si obtočili okolo zápästí a „Tak na tri! Jeden, dva, tri!“ Obe dievčatá sa celou váhou zavesili na lano. Kladka pozvoľna zafungovala, dievčatá začali klesať a Leo stúpať. Keď sa kdesi uprostred míňali, Veve by prisahala, že hral v jeho očiach šibalský úsmev. Čím hlbšie klesali, tým bola navôkol väčšia tma. Jama sa im teraz javila akási hlbšia. „Mi ha ha ha!“ ozvalo sa kdesi zhora zvítanie odlúčených poníkov, ktoré by sme mohli voľne preložiť ako „Jupí“ a dievčatá sa na seba usmiali. Tma zhustla natoľko, že si nevideli ani na špičku nosu a tým myslím nielen vlastného, ale aj sestrinho.

„Trvá to akosi pridlho, mám strach,“ zašepkala Veve a Viki ju pritisla k sebe práve vo chvíli, keď sa ich nohy dotkli zeme. Svet okolo sa roztancoval a roztočil, a krútil sa stále rýchlejšie a keď konečne zastal a oni otvorili oči, stáli pred svietnikom z jablka. Viki natiahla ruku so zapaľovačom smerom k jablku, no v poslednom momente, akoby si to rozmyslela. „Poď, zapálime to spolu.“ Teraz držali zapaľovač spoločne. „Šťuk...“

KO? NIE! C

Kapitola šiesta - Leo a Lucia (podľa Veve)

Update #6, 19.07.2021

Tu je vaše hlasovanie. Nech je teda po vašom, na poníkoch, ako navrhovala Veve ;o) Ps: Nezabudnite po dočítaní zahlasovať za pokračovanie, vybrať siedmu kapitolu, ktorú chcete prečítať. Odkliknite ju v tomto FORMULAri: 
https://forms.gle/CXX8ueMpiSPs7whb9

Kapitola šiesta – Leo a Lucia (podľa Veve)

Leopold, alebo skrátene Leo, ako sám seba zvykol nazývať, mal odjakživa problém s prijatím vynútenej autority. V skutočnosti treba podotknúť, že problém v konečnom dôsledku nemal Leo, ale ten, kto slepú poslušnosť požadoval. Jeho sestra Lucia, ktorá samu seba nenazvala inak, než Lucia, bola na tom vo veci vynútenej autority o poznanie lepšie. Poslúchla prakticky vždy. V skutočnosti treba podotknúť, že v istom ohľade na tom bola horšie než Leo, keďže často robila veci, ktoré od nej požadovali druhí a pritom s nimi nebola stotožnená a robila ich proti svojej vôli. Zvykla sa sama na seba potom dlho hnevať. „Že ja krava vždy poslúchnem a nakoniec sa to aj tak obráti proti mne,“ opakovala si v duchu so zaťatými zubami a vôbec jej nevadilo, že v skutočnosti nie je kravou, ale poníkom.

„Tak teda poníky,“ zahlásila trochu neochotne Viki, ktorej motokáry stále pripadali ako lepší nápad. V momente, keď to vyslovila, odkiaľsi pricupkali a boli dva. Jeden, o poznanie väčší, pozoroval dievčatá očami plnými vzdoru. Mal gaštanovo hnedú farbu, mocné nohy, dlhú svetlohnedú hrivu, ktorá čiastočne prekrývala bystré oči. Leo si odfrkol, aby dal jasne najavo, kto tu určuje pravidlá hry. Menší poník mal kávovo krémovú farbu, hrivu zostrihnutú podľa najnovšej módy a štíhle vyšportované telo. Viki dokrivkala k Leovi, potľapkala ho po pravom boku, presne tak, ako to vídavala vo filmoch o indiánoch, s cieľom trochu sa spriateliť, ešte než naňho vysadne. Leo odfrkol, čo si Viki vyložila ako potvrdenie priateľstva, no v skutočnosti tým poník povedal: „Len si nemysli, že ma potľapkáš a ja budem tancovať ako ty zapískaš.“ Viki opatrne vysadla na poníka a naznačila mladšej sestre, že je načase vyraziť. Veve, pristúpila k menšiemu poníkovi a podobne, ako pred chvíľou jej staršia sestra, potľapkala pokojné zviera. „Môžeme!“ zahlásila, keď napokon svižne vyhupsla do sedla. Dievčatá popchli poníky a vyrazili popri ľavom okraji jamy, v ktorej bola Viki pôvodne uväznená. Keď už kráčali hodnú chvíľu a jamu, ktorú obchádzali nechali ďaleko za sebou, začal sa Leo nudiť, čo sa prejavilo na jeho chôdzi. Občas pridal, potom prudko zastal, pobehol na druhú stranu cesty a zas sa vrátil. Viki, ktorá mala rada poriadok, toto divné správanie nijako neschvaľovala a pokúsila sa neposedného poníka trochu usmerniť. Leovi viac nebolo treba, lebo takéto správanie naňho pôsobilo ako červená na býka a to i napriek faktu, že Leo, rovnako, ako ktorýkoľvek býk, farby nerozoznával. Vyštartoval vpred rýchlosťou pretekárskeho koňa a keby mala Viki trochu času, aby sa nad tým pozastavila, isto by tak urobila, no teraz sa len len že udržala na chrbte poníka. „Stoj,“ kričala a ťahala opraty k sebe, dúfajúc, že to zaberie, no opak bol pravdou. Leo pri každom zatiahnuť ešte pridal: „Si rozkazuj, ale nie mne, slečinka!“ zafŕkal prskajúc cez pritiahnuté opraty a opäť pridal. Lucia, ktorú situácia vôbec neprekvapila, lebo o Leovi vedela dosť, aby ju jeho úlety nechávali pokojnou, flegmaticky sledovala vzďaľujúcu sa dvojicu, dúfajúc, že jazdkyňa, sediaca na jej chrbte, nedostane nápad, dostihnúť Lea. Veve v panike pozorovala sestru, ktorá jej mizla v diaľke z dohľadu, nechápajúc, prečo tak ženie toho nešťastného poníka. „Hijó,“ zvolala a popchla Luciu, ktorá si len odfŕkla a vyrazila vpred. Vedela, že je to blbý nápad, Leo bol omnoho silnejší a rýchlejší, takže šanca, že by ho dobehli, bola nulová, no Lucia bola poslušná, a tak, aj keď bolo nad slnko jasnejšie, že si bude neskôr nadávať, prečo len tú hlúpu jazdkyňu poslúchla, hnala sa teraz, čo jej sily stačili.

Leo sa hnal ďalej, a keďže Viki neustále ťahala opraty, v snahe zastaviť toho blázna, vytočený do nepríčetna, prestal dávať pozor. Darmo Viki, ktorá uvidela ďalšiu jamu, pritiahla bleskovo opraty úplne nadoraz. Leo, ktorý bol zvyknutý robiť vždy opak toho, čo mu prikazovali, nevidel ani najmenší dôvod meniť svoje zvyklosti a obaja žuchli do jamy. Viki, ktorá pri páde sedela na Leovom na chrbte, vcelku mäkko a až na pár odrenín a boľavý členok, ktorý však bolel už predtým, nezaznamenala žiadne významnejšie zranenia. Oproti tomu, Leo, ktorého nečakaný pád prekvapil, zaznamenal urputnú bolesť v jednom zo štyroch členkov. „Vidíš, ty somárik?“ zašepkala unavene Viki a pohľadila Lea po pysku. Leo sice chcel zaprotestovať, no než to stihol spraviť, ozvala sa kdesi zhora Veve: „Viki, si živá?“ a v tej istej chvíli zaerdžala aj Lucia: „Leo, si živý?“ „Áno,“ odpovedali Viki i Leo súčasne, i keď každý vo svojom jazyku. „Musíte nás dostať hore, len neviem...“ Viki sa zarazila, lebo tesne vedľa nej dopadol jeden koniec lana. „Priviazala som lano o môjho poníka, skúste sa nejako priviazať na druhý koniec a my vás vytiahneme,“ ozvalo sa zhora. Viki ustarostene pozrela na poníkovu dochrámanú nohu a v zápätí na svoj opuchnutý členok. „Veve, to nedáme, môj poník je zranený a ja vlastne tiež.“ Lano začalo poskakovať, akoby ožilo a o malú chvíľu pri nich pristala Veve. Premerala si nohu poníka, potom aj sestrin členok a všetci traja mlčky zvažovali možnosti. „Zládneme to! Musíme! Predsa vás tu nenecháme!“ zvolala rozhodne Veve a objala svoju staršiu sestru

Naše cesty sú plné odbočiek a križovatiek a každá z nich znamená ďalšiu možnosť..

Ak veríš v osud pokračuj v čítaní na strane 127, ak si myslíš, že my sami rozhodujeme o tom, kam sa v živote dostaneme, našimi vlastnými rozhodnutiami a činmi, pokračuj na strane 163..

Ilustrácie v procese a hľadanie Vyhnania z pekla :)

Update #5, 17.07.2021

Píše mi ilustrátorka Barbora Repková: "Dávid, už to tu čítam zhora zdola a zatiaľ som nenatrafila na príbeh Vyhnanie z pekla. To si z knihy vymazal, či len nemám šťastie?" ? Uistil som ju, že som príbeh nevymazal a že tam niekde isto je, len ani srnka (ani králik ;o) netuší, kde ?

Tak už sa dostavujú prvé komplikácie a čo ešte bude, až sa dostane text na korektúru ? Ujo korektor, teta korektorka, či dieťa korektorčiatko bude dumať: "Minule, keď som opravoval/a/o, zastavil/a/o som sa cestou u Ferdinanda, alebo som rovno pokračoval/a/ okolo zrkadla pýchy? ?

No nič, takže ilustrácie v procese, držme palce Barborke, aby našla kapitolu, ktorú hľadá ?

Ps: Pre tých, ktorí by ste si radi prečítali nenájditeľnú kapitolu, vyhnanie z pekla: https://davidkralik.sk/kapitola-siesta-vyhnanie-z-pekla.../ ?

Ale sú to krásne ilustrácie, všakže ?

Kapitola piata - Plná nedorozumení (podľa Veve)

Update #4, 12.07.2021

Tu je vaše hlasovanie. Nech je teda po vašom, poďme tunelom, ako navrhovala Veve, hor sa na stranu 37 ;o) Ps: Nezabudnite po dočítaní zahlasovať za pokračovanie, vybrať tretiu kapitolu, ktorú chcete prečítať. Odkliknite ju v tomto FORMULAri: https://forms.gle/KzVTjHno35xUkiwE9

Kapitola piata – Plná nedorozumení (Podľa Veve)

„Znovu ti opakujem, že ma na ten tobogán nikdy nedostaneš, nie som totiž sebevrah!“ prehlásila rezolútne Veve a vykročila ďalej pôvodnou chodbou. Viki venovala tobogánu ešte jeden túžobný pohľad. „Taká škoda, mohla to byť parádna jazda!“ Keď zrak konečne odvrátila, všimla si, že sestra je hodný kus cesty napred, aby ju čo najskôr dobehla, svižne vykročila. Odrazu sa jej zazdalo, že sa Veve začala nejako čudne pohybovať. Najskôr uskočila doprava, nasledoval dlhý krok dopredu, potom úkrok doľava a zas skok. „Čo jej preskočilo?“ pomyslela si Viki a rozbehla sa, aby čo najskôr zistila, prečo jej sestra robí tieto hlúposti. Veve, ktorá sa práve v tej chvíli otočila a uvidela rútiacu sa Viki, zbesilo mávala rukami a čosi kričala, no čo presne, tomu Viki nerozumela, lebo v tuneli bola veľmi nešťastná akustika.

„Bosor-ku ku vaniiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii,“ počula Viki a zapochybovala, či jej sestre z toho všetkého nepreskočilo. „Pozor, sú tu jamyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyy,“ revala na plné hrdlo Veve a nechápavo pozorujúc sestru, ktorá sa napriek varovaniu hnala vpred, dokonca to vyzeralo, akoby ešte zrýchľovala. Zapochybovala, či má sestra všetkých päť pokope. Úvahy oboch sestier ukončil moment, keď Viki dorazila k prvej jame, pričom vďaka rýchlosti neubrzdila a žuchla so zdeseným výkrikom rovno do nej. Začala sa hlava nehlava kotúľať prudko sa zvažujúcim svahom, pričom ju spomaľovali hrboly a iné nerovnosti, o ktoré tu nebola núdza. Keď ju o niekoľko metrov nižšie ju zastavilo dno jamy, plné rozvíreného prachu, ostala bez pohnutia ležať. Veve sa naklonila ponad okraj jamy a najhlasnejšie, ako len dokázala, zavolala smerom dole: „Halooooooo?“ Viki sa začala pomaly zviechať, keď v tom kdesi zhora prichádzalo Veve volanie: „Paľoooooo?“ Ako vysoko sa to kdesi nachádzalo, Viki netušila a už vôbec netušila, prečo Veve volá akého si Paľa. Opatrne skúsila pohnúť rukou, potom druhou, až na malé odreniny, vyzerali byť obe ruky v poriadku. Proces zopakovala s nohami, tu to bolo horšie, na pravej nohe mala natiahnutý stehenný sval, na ľavej vyvrtnutý členok. Napriek veľkej bolesti sa pokúsila vstať. Trochu sa zapotácala, na niekoľkým miestach sa nástojčivo ozvala dotieravá bolesť, no zlomené zrejme nebolo nič a opierajúc sa o stenu, dokázala sa udržať na nohách. Zhora sa opäť ozvala Veve: „Paľooooooooo?“ Viki pokrútila hlavou, čo jej tiež spôsobilo nemalé bolesti a pomyslela si, že sestre zrejme skutočne preskočilo. „Som v pohode,“ odpovedala, aby upokojila sestru a trošku aj seba. Keď Veve počula sestrinu odpoveď: „Strom vo vode,“ , pochopiteľne sa neukľudnila, ba skôr sa začala obávať, či sestra pri páde neutrpela nejaké vážne zranenie hlavy. Dostaneš sa hore?“ zakričala Veve a Viki, ku ktorej zhora priletela veta „Dopláveš na more“ si už sestriné slová radšej nevšímala. Namiesto toho opatrne poohmatávala steny svojho nového väzenia a zvažovala, či dokáže vyliezť nazad. Boli drsné a neboli celkom kolmé, čo jej sprvoti dalo nádej, že by sa hádam dalo vyštverať, no po niekoľkých neúspešných pokusoch, kedy sa zakaždým už po pár centimetroch zošmykla nazad, pochopila, že to zas také jednoduché nebude. „Nejde to,“ odpovedala sestre na položenú otázku. „Prejdem to,“ počula Veve, sadla si na kraj jamy a trpezlivo čakala, zatiaľ čo jej sestra Viki sedela a čakala o niekoľko metrov nižšie. Keď už bolo Veve pridlho, rozhodla sa vziať situáciu do svojich rúk. Zahľadela sa do jamy a po pár sekundách vyhrkla: „Rebrík!“ Ani sa nenazdala a stál tam. Opatrne zostúpila dole, kde našla sediacu Viki.

„Už som sa bála, že nedorazíš,“ prehlásila položartom Viki, no z hlasu bolo cítiť, aká je sestre vďačná. „Že nedorazím? Veď si zakričala, že - prejdem to,“ opáčila prekvapená Veve. „Kričala som – nejde to! A čo to tvoje – Dopláveš na more, ha?“ odtušila Viki. „Nebolo to – Dopláveš na more, ale – Dostaneš sa hore.“ vysvetlila Veve a obe dievčatá sa začali smiať. „Teraz už rozumiem, prečo si volala – Paľoooooooo, ale vtedy som si vážne myslela, že ti preskočilo,“ „Nápodobne, Viki, myslím, že mnohé z ľudských konfliktov nie sú ničím iným, ako nedorozumením. Jeden skrátka hovorí čosi a ten druhý počuje niečo celkom iné. A bác ho, už je oheň na streche. Tak fajn, teraz už si rozumieme a nič nám nebráni, vyliezť spoločne hore. Poď, pôjdeš prvá a ja ťa budem zospodu podopierať?“ navrhla Veve a dievčatá začali pomaly vystupovať po rebríku. Hore prišli totálne vyčerpané, zvalili sa na okraj jamy a unavene odfukovali. „Peši to ďalej nepôjde,“ povedala Veve, „ten členok ti riadne napuchol.“ „Motokáry? Tie sú pohodlné a rýchle,“ navrhla Viki. „Nie, ja som za poníkov, tí si budú dávať pozor na jamy a nebudeme musieť riešiť podobnú patáliu, ako pred chvíľou.“

Naše cesty sú plné odbočiek a križovatiek a každá z nich znamená ďalšiu možnosť..

Ak sa chceš pokračovať motokárami, ako navrhla Viki, pokračuj v čítaní na strane 75, ak by si radšej použil poníkov, ako navrhla Veve, pokračuj na strane 77..

KAPITOLA ŠTVRTÁ– VESELÁ A SMUTNÁ (PODĽA VEVE)

Update #3, 05.07.2021

Tu je vaše hlasovanie po prečítaní druhej kapitoly. Nech je teda po vašom, poďme tak, ako navrhovala Veve, hor sa na stranu 17 ;o) Ps: Nezabudnite po dočítaní zahlasovať za pokračovanie, vybrať tretiu kapitolu, ktorú chcete prečítať. Odkliknite ju v tomto FORMULAri:  ;o) https://forms.gle/kQqgZSRvoj1M7iGh9
Kapitola štvrtá - Veselá a smutná (podľa Veve)

„Vikiiiiiii, prosiiiiiiiiim,“ zatiahla Veve ešte prosebnejšie než pred chvíľou. Viki pozrela na Veve, potom na monštrum, potom zas na Veve.. „Ma z teba porazí! Vieš, že ma dokážeš fakt štvať tým, ako si niekedy hrozne doterná?“ Veve mlčala. „No dobre, ale keď s ním budú problémy, budeš si to riešiť sama!“ zakončila Viki a opäť sa nadýchla, aby ešte dodala, že už to vidí, ako bude musieť o niekoľko hodín Veve povedať „Veď som ti to hovorila“. No skôr než stihla čokoľvek dodať, Veve ju nadšene objala a zvolala: „Ty si tá najsamlepšia sestra na svete!“ „Dobre, dobre, veď sa zas nič také nestalo, hlavne už poďme, nech tu nestvrdneme celý deň,“ zaznelo od Viki o poznanie priateľskejšie.

Vyrazili. Vpredu Viki a za ňou pračudesná trojica – Veve, Monštrum a Farebný Ochranca (ďalej už len FO). Po chvíľke kráčania začalo byť Veve dlho a skúsila jemne šťuchnúť FO ;o) Na dotyk bolo mäkké, rôsolovité, trochu čľapkavé, nie však lepkavé. Okrem príjemného ovlaženia a osvieženia zaznamenala Veve náhle nepochopiteľné zlepšenie nálady. Na rozjasnenej tvári jej rozkvitol široký úsmev, oči sa jej zúžili do veselých prúžkov, ba i jemnulinké vrásky akoby zmenili tvar tak, aby celkový vzhľad tváre pôsobil šťastne. Ruka, ktorou Veve šťuchla do FO nadobudla všetky farby dúhy a keď sa na tú ruku zahľadela, premkol ju neopísateľný pocit šťastia. „Vikiiiiiii, Vikiiiiii, život je kráááááásnyyyyyyyy. Viki ostala zarazene stáť a pozorovala sestru, ktorá na ňu teraz pôsobila ako niekto cudzí, koho vôbec nepozná. „Čo sa ti stalo? Čo ti je? Prečo si taká divná…ehm, chcem povedať…veselá?“ opravila svoju poslednú vetu. Veve sa zarazila. „Divná? Ja nie som divná, len mi je super špica parádne a mám pocit, že všetko dáva zmysel,“ ohradila sa, no jej nálada ostala nezmenená. „Ale čo si spravila? Niečo si zjedla? Alebo ťa uhryzol nejaký hmyz? Ako sa dostala do tohto…super stavu, v ktorom ti dáva všetko zmysel?“ Viki si tentokrát dala veľky pozor, aby sa vyhla slovu „divná“. „Všetko dávalo zmysel aj doteraz, len ja som to nevidela. Všetko to dobro, ktoré ľudia robili a robia, koľko pomoci, úcty a vzájomnej spolupatričnosti sa denne deje, to všetko som v jednom momente uzrela a pochopila.. A čo spôsobilo tú zmenu? Šťuchla som doň..“ posledné slová vyslovila so žiarivým úsmevom a pohodila hlavou smerom k FO a monštru. Viki prikročila k dvojici a veľmi opatrne šťuchla do monštra. „Čo to robíš, nemyslela som monštrum, ale FO! Ja som šťuchla do FO!!!“ zvýskla Veve, no bolo neskoro.

Viki posmutnela, kútiky úst jej ovisli, okolo očí mala odrazu tisíce smutných vrások. Pokožka na ruke, ktorou sa dotkla monštra, zosivela. Dlho hľadela na vlastnú ruku a v duši pocítila mrazivý chlad. „Svet je veľmi smutné miesto, plné obetí i vinníkov. Každý z nás je obeťou a každý z nás je vinníkom,“ šepkala Viki a po lícach jej tiekli slzy plné smútku a bolesti. Tentokrát to bola Veve, kto ostal zarazene stáť a pozorovať sestru. Viki bola akási cudzia, plná bolesti a krívd. Do jej veselého sveta vôbec nepasovala. Obe dievčatá mlčky stáli a hľadeli na seba, neschopné čokoľvek podniknúť, či povedať. Ani si neuvedomovali ako sa od seba pomaly vzďaľujú. Vysmiata Veve prižmúrila oči a snažila sa spomenúť, ako je možné, že tu je s touto smutnou dievčinou. Marilo sa jej, že ide o jej sestru Viki, no zdalo sa jej vylúčené, aby jej bola táto kôpka nešťastia čo i len vzdialenou príbuznou. Plačúca Viki naklonila hlavu raz na jednu stranu, potom zas na druhú. „Kto je to? Bola som tu so sestrou, ale toto nemôže byť ona. Svet je plný bolesti a moja sestra to predsa musí cítiť. Ako som sa tu ocitla s touto…“ myšlienku nedokončila, lebo práve v tej chvíli sa monštrum hodilo na FO a objalo ho. Priestor zalial jas a farby a hneď v zápätí tma čierno a rachot a ticho…V hrôze, ktorá nastala sa dievčatá vrhli k sebe a skončili v objatí, rovnako ako predchvíľou monštrum a FO. Celý scenár sa zopakoval, tma a svetlo, rachot a ticho a potom…všetko sa vrátilo do normálu. Bola tu normálna Veve a normálna Viki, presne ako pred prvým šťuchnutím.

„Vidíš, dobre, že sme monštrum vzali so sebou, nebyť jeho objatia FO, kto vie, ako by to s nami skončilo. Na chvíľu som pochybovala, či sme vôbec sestry, zdala si sa mi fakt čudná.“ „Veve!“ zvýšila hlas Viki, „dovoľ, aby som ti pripomenula, že celé to tak trochu vzniklo práve preto, že sme sem monštrum vzali so sebou. No dobre, nechajme to, som tak rada, že sme to zase my…ale, kde sú FO a monštrum?“ Veve sa rozhliadla a pokrčila ramenami „Vyzerá to, že sa vo vzájomnom objatí rozplynuli a vytvorili rovnováhu, vďaka ktorej sme sa my mohli opäť vrátiť do normálu.“ Teraz sa rozhliadla aj Viki a prižmúrila oči: „Čo je to tam? Vyzerá to ako nejaká chodba. Možno vznikla pri tom čoro moro, čo tu pred chvíľou nastalo počas nášho objatia..“ A skutočne, pár metrov vpredu bola zreteľná chodba, odbáčajúca z hlavného tuleňa…prepáčte deti, tunela, samozrejme. Keď do nej dievčence nahliadli pripomínala tobogán „harakiri“, ktorý poznali z aquaparku. Vo Viki očiach sa rozžiarili svetielka. „Poďme ďalej tadiaľto, to vyzerá na najsupernejší tobogán na svete!“ Veve nedôverčivo nazrela dole tunelom, dala ruky v bok a rezolútne vyhlásila: „Tak na to zabudni, pôjdeme pekne krásne ďalej tunelom, ktorým sme šli až doposiaľ!“

Naše cesty sú plné odbočiek a križovatiek a každá z nich znamená ďalšiu možnosť..

Ak by si rád pokračoval tobogánom, ako navrhla Viki, pokračuj v čítaní na strane 35, ak by si radšej postupoval aj ďalej pôvodným tunelom, ako navrhla Veve, pokračuj na strane 37..

Kapitola Tretia - Hra tieňov (na základe vášho výberu /testujeme spoločne knižku :o)

Update #2, 29.06.2021

Tu je vaše hlasovanie po prečítaní druhej kapitoly. Nech je teda po vašom, poďme tak, ako navrhovala Viki, hor sa na stranu 7 ;o) Ps: Nezabudnite po dočítaní zahlasovať za pokračovanie, vybrať tretiu kapitolu, ktorú chcete prečítať. Odkliknite ju v tomto FORMULAri:  ;o) https://forms.gle/ENiwjV9NzYBQ95WT8

Kapitola tretia, - Hra tieňov (podľa Viki)

Viki sa hľadiac do tunela striasla, rovnako, ako predchvíľou Veve, no po pársekundovom zamyslení rozjasnil jej tvári široký úsmev. V tuneli sa začalo rozvidnievať až do úplného svetla, no to nebolo všetko. Zem pokryla čerstvo vyrastená tráva plná všakovakých kvetov, presne takých, aké ich doteraz sprevádzali na ceste planinou. Veve sa dokonca zazdalo, že z tunela počuje aj veselý štebot vtáčikov a cíti svieži povievajúci vetrík. Tunel teraz vyzeral priateľsky a nič v ňom nepripomínalo hrôzu, ktorú ešte pred chvíľou núkal obom dievčatám. „Lepšie?“ spýtala sa Viki, vzala sestru za ruku a vykročila smerom k tunelu. Veve sa už nebránila, predsa len, nejako ďalej pokračovať museli a tento nový tunel mal so svojim hrôzostrašným predchodcom len pramálo spoločného. Tesne pred tunelom sa na seba usmiali a potom vykročili. Tunel bol dlhý a rovný, so stenami hladkými, sťa sklo, strop sotva meter osemdesiat od zeme, takže keď sa Viki načiahla, poľahky ho mohla ohmatať. „Zvráskavený, ako tvár starého človeka,“ pomyslela si, keď sa jej prsty rozbehli po povrchu stropu, „pôsobí to ako ľudské vrásky..“ Strop jej pod rukami zmäkol a zosvetlel. Teraz pripomínal vráskavú tvár ešte väčšmi. Viki inštinktívne trhla rukou späť, prisahala by, že miesto, kde hladila dlaňou strop, bolo skutočnou ľudskou kožou. „Poď!“ schytila Veve za ruku a rýchlym krokom, ktorý sa chvíľami podobal skôr behu, pokračovali v Ceste.

Odrazu Veve zbadala tieň, ktorý vrhli ich siluety spojené do jedného obrovského monštra. Malo štyri nohy, štyri ruky a k tomu ešte dve dve hlavy s vejúcou hrivou. „Monštruuuuuuuuuuuuuum,“ vystrašene zvolala, neuvedomujúc si, že tieň vznikol spojením ich tieňov. Trvalo to len chvíľu, tieň sa začal plniť, ako by niekto začal nafukokovať kresbu a tá nadobudla hĺbku a trojrozmernosť. Ani sa nenazdali a hľadeli zoči voči veľkému čiernemu monštru, zbesilo mávajúcemu štyrmi rukami a dupotajúcemu štyrmi nohami. Monštrum bolo niekoľkokrát väčšie ako dievčence. Pôsobilo ako veľká atramentová škvrna, okrem množstva rúk a nôh disponovalo telom s mnohými výbežkami, pripomínajúcimi štruktúru tela dikobraza. „Beeeeeeeeež!“ zvýskla Viki, schmatla Veve ruku a obe sa ozlomkrky rozbehli hlbšie do tunela. Monštrum im bolo neustále v pätách, keď spomalili, aj ono spomalilo, keď pridali bez zaváhania pridalo spolu s nimi. „Musíme niečo vymyslieť,“ dychčala Viki. „Sa ti povie, ale, čooooo?“ sotva popadala dych Veve. „Ty si ho stvorila, ty vymysli!“ odsekla Viki, ktorú občas riadne štvalo, že musí sestru ťahať z problémov. „Tieňový farebný ochranca protimonštrózny,“ zvolala Veve a pred očami im vyrástol usmievavý pestrofarebný tieň, mäkký a priateľský, do miery, do ktorej takýmto čímsi jeden tieň môže byť. Vyzeral ako pestrofarebný obláčik, plný mäkkých záhybov a obliniek, v ktorých by jeden našiel všetky farby dúhy. Ľahučko a veselo vyplnil priestor medzi dievčatami a monštrom, ktoré začal štekliť a škrabkať za uškami oboch hláv i na zátylkoch. Hrozivé monštrum, ktoré ešte pred chvíľou naháňalo neskutočný strach zmizlo a miesto neho dievčatá pozorovali tancujúcu horu, pripomínajúcu prerastené hravé psíča vo chvíľach neopísateľnej radosti. „Zvláštne, to isté monštrum, ktoré ma predtým desilo k smrti, teraz mi príde srandovné, skoro až milé,“ zašepkala Viki. „To vďaka môjmu špeci protimonštróznemu ochrancovi, premenil neznáme čudo, na čudo známe. Proste sa bojíme často len preto, lebo je na druhej strane niečo neznáme, niečo, čomu nerozumieme. Keď sa monštrum začalo správať ako šteniatko, stalo sa pre nás bezpečným spoločníkom, lebo hravé šteniatko je pre človeka všetkým možným, len nie niečim nebezpečným. Počuj, čo keby sme si monštrum vzali so sebou?“ nadhodila Veve. „Ti šibe? Keď ho tak parádne ten tvoj antimonštrátor zabavil? Ešte predchvíľou nám išlo po krku a teraz by sme ho mali vziať so sebou?!? Ani náhodou, na to pekne krásne zabudni!“ razantne odmietla Viki, ktorej ešte stále tancovalo srdce v krku od strachu a úľaku. „Nie je to žiaden antimonštrátor, ale tieňový farebný ochranca protimonštrózny a teraz už je v pohode. Pozri, ako sa jaší, veď je zlatunký...Vikiiiii, vezmime si hoooooo,“ zaprosila Veve..

Naše cesty sú plné odbočiek a križovatiek a každá z nich znamená ďalšiu možnosť..

Ak chceš ďalej pokračovať bez polepšeného monštra, ako navrhla Viki, pokračuj v čítaní na strane 15, ak by si radšej vzal monštrum so sebou, ako navrhla Veve, pokračuj na strane 17..

Kapitola druhá na základe vášho výberu (Testujeme spoločne knižku :o)

Update #1, 20.06.2021

Tu je vaše hlasovanie po prečítaní prvej kapitoly. Nech je teda po vašom, poďme tak, ako navrhovalaViki, hor sa na stranu 3 ;o) Ps: Nezabudnite po dočítaní zahlasovať za pokračovanie, vybrať tretiu kapitolu, ktorú chcete prečítať. Odkliknite ju v tomto FORMULAri:  ;o) https://forms.gle/YZS9gvEMU9mnCV1Y7

Kapitola druhá – Pozor na myšlienky (podľa Viki)

Viki sa nervózne rozhliadla, no okrem siluety svojej sestry, ktorá čupela hneď vedľa nej, nevidela celkom nič. „A čo ak sa nič nestane najbližšiu hodinu? Alebo aj dve? Ako dlho tu chceš čakať? Poď, musíme čo najskôr zistiť, čo sa to vlastne stalo!“ Zahlásila rozhodne Viki a naoko sa začala zberať. To na Veve zabralo, chytila Viki za ruku a vykročila spolu s ňou. Pod nohami cítili mäkký, akoby špongiovitý povrch, po ktorom sa človek doslova kĺzal. Spočiatku si Viki myslela, že by mohlo ísť o čosi ako anglický trávnik, no ako tak kráčali, uvedomila si, že kroky v tráve vydávajú šuchot, ktorý teraz nepočuje. A tiež jej prišlo divné, že... „Veve, už si stúpila na nejakú nerovnosť, hrbol, alebo kameň?“ Veve, ktorá obvykle veselo šteboce, teraz len mlčky pokrútila hlavou, čo Viki, samozrejme, nemohla vidieť. „Po čom to kráčame? Ako to, že tu nie su žiadne..“ Viki o čosi zakopla „..kamene!“ dokončila a zastala. Zohla sa a hmatom prechádzala po klzkom povrchu, snažiac sa nájsť, o čo to zakopla. V ruke sa jej ocitol pomerne veľký okruhliak. „Pozri, kameň!“ natiahla ruku s nájdeným predmetom smerom ku Veve. „Nič nevidím,“ zašepkala Veve, „keby tu bolo aspoň trošku svetla, mohli by sme..“ začalo sa rozvidnievať. Najskôr dievčatá uvideli jedna druhú, potom sa tma začala rozpúšťať aj ďalej a oni uvideli šíru krajinu. Hodnú chvíľu obe prekvapene mlčali, to, čo videli, im totiž nepripomínalo nič, čo poznali. Šíra pláň, bledulinkej farby, hladká ako zrkadlo, sa rozprestriela všade, kam len dovideli. „To je strašne čudná krajina, nikde nič, len tento kameň.“ Viki sa zahľadela na kameň a začalo ho obracať a skúmavo pozorovať, akoby bol práve on kľúčom k tejto záhade. „Takýto kameň sa predsa nemôže vziať len tak odnikiaľ a z ničoho. Musí tu byť nejaká...“ „Pozri Viki,“ Veve zaťahala sestru za rukáv a vzrušene ukazovala do diaľky, „obrovitánska hora!“ Viki neveriacky pokrútila hlavou. Prisahala by, že tam ešte pred chvíľou, keď sa rozhliadali, nič také nebolo. Bez toho, aby sa dievčatá slovom, či gestom dohodli, vykročili priamo k hore, majestátne sa týčiacej v diaľke. „Viki?“ „Hm?“ „Ako to, že je tu také svetlo? Nemalo by tu byť...“ Spoza hory na svet vykuklo veselé slnko a celá krajina, ktorá bola ešte pred malou chvíľou nevýraznej bledej farby, začala sa pod lúčmi meniť na zlatistú blyštiacu sa rovinu. „To vážne?“ zvolala neveriacky Veve a spýtavo sa otočila k Viki. Tá sa na chvíľu zamyslela. „Počkaj, vyskúšam niečo,“ zarehnila sa Viki a v zápätí kráčali mäkučkom zelenkavom trávniku. „Veve, vieš, čo to znamená?“ Veve prikývla. „To my tvoríme tento svet. My rozhodujeme o tom, aký bude..“ stíchla a usmiala sa. Naokolo začali vyrastať kvety rozličných farieb a vôní, niektoré väčšie, iné menšie, s listami v tvare srdiečok i bez nich, Veve sa rozpomenula na čas, kedy mala rada výtvarnú a „maľovala“ krajinu, čo jej len fantázia stačila. Odrazu si Veve všimla huňatého hnedého psíka, ktorý sa veselo usmieval a radostne brechal a občas jej oblízal ruku. „To ty?“ spýtala sa Viki, tá sa nahlas zasmiala a prikývla. Dievčatá si veselo vykračovali farbou i vôňami, kde tu znenazdajky pribudol mocný košatý strom, či černicový ker, z ktorého si rovno trhali a vkladali do úst zrelé plody. „Mňam a ešte jahodýýýýýýý,“ zaštebotala Veve a už sa aj zohla zbierala sladučké dobroty. Odvšadial sa ozýval štebot vtáčikov a dievčatá celkom zabudli, že sa ešte pred chvíľou túlili kdesi v tme a strachu z neznámeho. Ako tak kráčali a poskakovali a kŕmili sa lesnými plodmi, ktoré si privolávali do svojho sveta, zastala im cestu stará známa hora. Bola vysoká a rozľahlá.

Viki zatvorila oči a zjavne si čosi veľmi priala. Keď oči otvorila, vyzerala sklamane. „Čo je? Čo sa deje?“ spýtala sa Veve. Viki sa zamyslene zahľadela na horu. „Tá hora...trochu mi sem nepasovala. Je taká strašidelná, tak som ju chcela nechať zmiznúť, ale ona nič. Veve, musíme si dávať veľký pozor na to, čo si budeme priať, lebo čokoľvek do tohto sveta prinesieme, ostane tu s nami.“ Veve sa zatvárila dospelo a vážne prikývla, ako že rozumie a bude opatrná. Po chvíli sa ozvala: „Tak Viki, čo teraz? Ideme okolo, alebo sa pokúsime prejsť cez ňu?“ Skôr ako Viki odpovedala, objavil sa na úpätí hory tunel. „Pozri sa na jednu aj druhú stranu, ani nedovidíme, kde sa hora končí. Poďme cez ňu, dookola to bude trva nehorázne dlho. Už som urobila aj priechod,“ Viki ukázala prstom na dieru presne oproti nim. Veve sa rozhliadla na obe strany a musela uznať, že má Viki pravdu, potom sa zahľadela do tunela a striasla sa. „Počkaj, Viki, to nemyslíš vážne. Ty tam chceš vážne vliezť? Brrrrrr, ani náhodou. Poďme radšej okolo.“

Naše cesty sú plné odbočiek a križovatiek a každá z nich znamená ďalšiu možnosť..

Ak chceš ísť tunelom, ako navrhla Viki, pokračuj v čítaní na strane 7, ak by si radšej okolo, ako chcela Veve, pokračuj na strane 9..

Podporovatelia
Pavol Roman Roman 15 €

🎁 Šibalstvá králička Dávida (knižka)

Pavol Roman Roman 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

✏ Vďaka Dávid :)

Soňa Hostová 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

Patricia Ambróz 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

✏ Ďakujem, David, za Tvoju neutíchajúcu kreativitu. Som rada, ze som sa zúčastnila prvého čítania ešte počas 1.karanteny. Milujem takéto salenosti. 😊 Nech sa k Tebe vracia veľa dobra. Lina

Viktória Pizúrová 15 €

🎁 Šibalstvá králička Dávida (knižka)

Tina Gažovičová 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

Anonymný podporovateľ 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

✏ Teším sa na darček, verím, že nesklame

Michal Bugar 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

✏ Prosim do knihy venovanie pre 3 princezne - Emka, Ivka a Kristinka.

Lenka Polerecka 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

Anonymný podporovateľ 50 €

✏ Great job!

Anonymný podporovateľ 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

✏ Prijemne chvile pri tvorbe <3

MUDr. Zdenka Purdešová,stomatológia 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

Zuzana Papuláková 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

Daniel Mentel 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

✏ Dávid, nech vás optimizmus, tvorivosť a radosť z učenia neopúšťajú. Odporúča 10 z 10 detí :-)

Anonymný podporovateľ 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

Anonymný podporovateľ 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

Mária Jagelková Jagelková 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

Anonymný podporovateľ 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

✏ Dakujem.

Teodor Chudý 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

Anonymný podporovateľ 30 €

🎁 V Jablku (knižka)

Matej Boldiš 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

Kristína Liberčanová Liberčanová 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

Anonymný podporovateľ 50 €

✏ Drzime palce! Len tak dalej:)

Lucia Skrakova 100 €

🎁 Escape room 3./4.r - Vysloboď grófa Mentola Krištofa (Slovné druhy) - 2 hodiny

✏ Narnijski tretiaci sa budu tesit. Drzim palce a good job, klobuk dole pred Vami.

Anonymný podporovateľ 100 €

🎁 Escape room 3./4.r - Vysloboď grófa Mentola Krištofa (Slovné druhy) - 2 hodiny

Anonymný podporovateľ 5 €
Katarína Pašteková 8 €
Tomas Bujna 15 €

🎁 V Jablku (knižka)

✏ Na spôsobe doručenia sa dohodneme :)

Eva Balážiková 30 €

✏ Držím palce s knižkou 😉

Anonymný podporovateľ 25 €

🎁 V Jablku (knižka)

Autori
Miesto realizácie projektu

Bratislavský kraj

Dávid Králik

Dávid Králik

Učiteľ, mentor, kouč, lektor, spoluzakladateľ školy Felix, bývalý reprezentant, medzinárodný rozhodca a tréner v šerme. Bloger, autor niekoľkých metodík i jednej rozprávkovej knižky a tiež spoluautor druhej. Momentálne pracuje v SZŠ Felix ako učiteľ a tiež v n. o. LEAF ako mentor a supervízor v mentoringovom programe IRPU (Individuálny rozvojový program učiteľa). Práve v LEAF-e sa prvýkrát stretol s mentoringom a väčšinu mentorských zručností, ktorými dnes disponuje, získal vďaka možnosti pracovať v tejto organizácii. Okrem toho spolupracuje s viacerými organizáciami, ktoré sa na Slovensku venujú problematike vzdelávania (Indícia, Teach for Slovakia, Inštitút pre aktívne občianstvo, Komenského inštitút, STRATPOL, Živica…) V súkromí sa mu podarilo pred dvadsiatimi rokmi stretnúť tú najúžasnejšiu ženu na svete, vďaka ktorej je dnes tým, kým je.

Komentáre
Kontaktovať autora

Máte otázku k projektu či odmenám? Napíšte priamo autorom kampane. Vaša správa z formulára im príde ako email.

Odmeny

Odmenou mi bude dobrý pocit

Páči sa vám projekt, za vašu podporu nič nečakáte, chcete iba prispieť ľubovoľnou sumou. Ďakujeme

Šibalstvá králička Dávida (knižka)

Šibalstvá králička Dávida (knižka)

Minimálna výška príspevku
15

Logopedicko-jogopedická rozprávková knižka, ktorú sme napísali spolu s mojou nežou asi pred dvoma rokmi, vhodná pre deti od 4 do 7 rokov. Môžete deťom čítať vy, ale prváci-druháci už zvládnu aj sami a vraj sa im velice páči :) Okrem rozprávok sa v knižke nachádzajú oromotorické cvičenia (vhodné ako doplnok logopedickej starostlivosti) a tiež detská jóga. A na tajňáša sme do záveru každej rozprávky prepašovali upokojujúce formulky, aby sa deťom ku koncu čítania začali tak trochu zatvárať očiská :) Knižky budú s venovaním mojej neži a mňa :) PS: Poštovné je samozrejme v cene :)

Doručenie: september 2021
V Jablku (knižka)

V Jablku (knižka)

Minimálna výška príspevku
15

Interaktívna knižka "V Jablku" celá voňavá, nová, 7 kapitol, 33 príbehov, cca 200 strán DOBROdružstva, spečatené LÁSKAvým venovaním a podpisom autora :) PS: Poštovné ja SAMOZREJME na mňa :)

Doručenie: Vianoce 2021
V Jablku (Dvojhodinový interaktívny workshop)

V Jablku (Dvojhodinový interaktívny workshop)

Minimálna výška príspevku
100

Tento darček je veľmi vhodný pre triedy. Budeme spoločne čítať a blúdiť jablkom až do šťastného konca, kedy zreflektujeme to, čo sme sa naučili, ale i to, čo sme cítili a zažívali počas tohto spoločného DOBROdružstva. Dôležité je, že tento workshop bude prebiehať priamo vo vašej triede, nech už sa nachádza kdekoľvek na Slovensku. Ak ste učiteľ, môžete požiadať školu, aby kúpila pre vašu triedu, ak ste rodič, môžete darovať triede, kam chodí vaše dieťa, ale samozrejme, môžete iba ako darček kúpiť a niekomu ho darovať :) Beseda je vhodná pre deti 3.-5.ročníka ZŠ.

Doručenie: september 2021
Escape room 3./4.r - Vysloboď grófa Mentola Krištofa (Slovné druhy) - 2 hodiny

Escape room 3./4.r - Vysloboď grófa Mentola Krištofa (Slovné druhy) - 2 hodiny

Minimálna výška príspevku
100

Tento darček je veľmi vhodný pre triedy. Decká spolu s učiteľom zažijú vzdelávanie prostredníctvom escape room. Dôležité je, že tento workshop bude prebiehať priamo vo vašej triede, nech už sa nachádza kdekoľvek na Slovensku. Ak ste učiteľ, môžete požiadať školu, aby kúpila pre vašu triedu, ak ste rodič, môžete darovať triede, kam chodí vaše dieťa, ale samozrejme, môžete iba ako darček kúpiť a niekomu ho darovať :) Beseda je vhodná pre deti 3.-4ročníka ZŠ., okrem vedomostí (slovných druhov), budeme reflektovať zručnosti do života, hodnoty a postoje, aby sme sa rozvíjali po všetkých stránkach. (1h príprava + 1 h realizácia escape room a reflexia)

Doručenie: september 2021
Šibalstvá králička Dávida - interaktívna beseda 1./2.ročník

Šibalstvá králička Dávida - interaktívna beseda 1./2.ročník

Minimálna výška príspevku
50

Tento darček je veľmi vhodný pre triedy prváčikov a druháčikov. Môžete im ho dať k začiatku školského roku, poprípade aj k Vianociam ;o) Ide o jednu vyučovaciu hodinu, kde si spoločne predstavíme knižku, aj to, ako taká knižka vzniká, skúsime si niektoré ilustrácie, aj logopédiu aj jógu, dokonca si aj zaspievame. --- Ps: Po dohode ohľadom cestovného, možno besedu realizovať aj ďalej od Bratislavy.

Doručenie: September-december 2021
Šermiarsky tréning (2h)

Šermiarsky tréning (2h)

Minimálna výška príspevku
50

Tento darček odporúčam všetkým milovníkom športu, koučingu a bojových umení. Dostanete rýchlokurz šermu od niekdajšieho finalistu ME, následne si zašermujete a na záver to ešte koučingovo zreflektujeme (vhodné pre všetky vekové kategórie).

Doručenie: September 2021
Workshop pre učiteľov - aktivizačné metódy vo vzdelávaní (3 h)

Workshop pre učiteľov - aktivizačné metódy vo vzdelávaní (3 h)

Minimálna výška príspevku
200

Tento workshop je vhodný pre učiteľov, ktorí hľadajú vhodné metódy, ako svojich žiakov vtiahnuť do učenia :) Môžete ho dať škole ako darček, alebo si ho môže zakúpiť priamo škola.

Doručenie: september 2021
Mentoring výcvik pre učiteľov (základný modul) - 1 deň

Mentoring výcvik pre učiteľov (základný modul) - 1 deň

Minimálna výška príspevku
500

Výcvik vhodný pre kolektív učiteľov (do 20 účastníkov), ktorí by radi získali základy mentoringu (pozorovanie hodiny, spätné väzba, kladenie otázok, základné techniky, štrukúra mentoring rozhovoru). Po zabsolvovaní dokážete viesť mentoring rozhovor podľa štandardných pravidiel. (Vhodný darček pre učiteľský kolektív, kde si učitelia plánujú začať chodiť na hodiny a vzájomne tieto hodiny spoločne rozoberať). --- Ps: Aktuálne už mám niekoľko veľmi spokojných skupín za sebou, verím, že ide o kvalitné vzdelávanie a skvelú investíciu do budúcna.

Doručenie: september 2021
Online vzdelávanie učiteľov podľa vlastného výberu (2h)

Online vzdelávanie učiteľov podľa vlastného výberu (2h)

Minimálna výška príspevku
100

V ostatnom roku som sa nedopatrením stal víťazom súťaže Učiteľ Slovenska - Nadiaľku. Ponúkam akékoľvek školenie cez Zoom, Webex, Discord, Teams, Meet pre partiu učiteľov. Môže ísť o online escape room, reflexiu, feedback, aktivizačné metódy do online i ofline výučby...Darček vhodný pre učiteľské kolektívy.

Doručenie: september 2021