Stredoeurópske fórum je prestížna svetrová konferencia otvorená širokej verejnosti. Kedysi úplne na jeho začiatku tomuto nápadu pomohol Václav Havel.

Stredoeurópske fórum je mladší, útlejší a vľúdnejší braček Fóra 2000, napísal raz kedysi český spisovateľ Martin Putna. Konferencia sa už roky koná vždy na konci Novembra v Bratislave a ďalších mestách a je otvorená širokej verejnosti.

Je to debata medzi generáciami, svetonázorom, medzi Východom a Západom.

Fórum hostí špičkových európskych spisovateľov, umelcov a spoločenských vedcov, mnohí z nich (napríklad Zygmunt Bauman, Pascal Bruckner, Viktor Jerofejev, Ľudmila Ulickaja, Andrzej Stasiuk, Olga Tokarczuk, Bernhard Schlink, Robert Menasse, ale aj Timothy Snyder práve na fóre vystúpili na Slovensku po prvý raz). Spolu s debatami organizujeme filmové projekcie, výstavy, divadelné predstavenia, ktoré súvisia s ústrednou témou.

Aktuálny ročník

bude Stredoeurópske fórum od 16. do 18. novembra v bratislavskom divadle Astorka-Korzo'90 a v Starej Tržnici. A nielen v Bratislave - so Stredoeurópskym fórom sa vyberieme aj do ďalších miest Slovenska.

Pozvanie na fórum prijali napríklad:

• historik Timothy Snyder,
• svetový britský novinár, autor bestselleru McMafia Misha Glenny,
• syn zavraždenej maltskej novinárky Paul Caruana Galizia,
• veľký európsky antropológ Thomas Hylland Eriksen,
• nemecký spisovateľ a ústavný právnik, autor slávneho Predčítača Bernhard Schlink
• ... a ďalší hostia, ktorých Vám chceme predstaviť, napríklad mladý nórsky aktivista a budúci politik, jeden z tých, čo prežili masaker v Utoyi či rumunský filozof a spisovateľ, ktorý stojí za obrovskými protikorupčnými protestmi
• samozrejme, špičkoví moderátori ako novinárka Natalie Nougayrède, náš Michal Havran či holandský spisovateľ Chris Keulemans,
• plus jedinečné holandské divadelné predstavenie Bagdad.
  
  

Prečo fórum potrebuje pomoc?

Doteraz sa nám vždy nakoniec nám "nejako" podarilo nafundraisovať dosť, aby svetová myšlienková hostina stála za to. Aj tento rok sme sa snažili, ako sme vládali, ale nie všetko nám vyšlo.

Rozpočet fóra obsahuje desiatky položiek spojených s prípravou, pozývaním, organizáciou, dopravou, propagáciou, priestormi, technikou, tlmočením, streamovaním, pobytom hostí, prípravou (často aj márnou, ale to patrí k veci) žiadostí a ich reportovaním. Chceme zorganizovať mimoriadne debaty, aj s mimoriadnymi hosťami, hoci sme ich pôvodne nemali naplánovaných. Zároveň sme práve tento rok nezískali zatiaľ žiadnu podporu pre naše samotné fungovanie. A preto sa obraciame na Vás. Prosíme, pomôžte nám.

Téma ročníka

Každý ročník Stredoeurópskeho fóra má svoj leitmotív, ktorý voľne spája všetky debaty, aj offprogram. Tento ročník sa volá Žiadajme nemožné. V Paríži roku 1968 študenti volali: "Buďme realisti - žiadajme nemožné!" Parížsky, ani nemecký, ani americký rok 1968 sme v našej časti sveta vôbec nemali, nevedeli sme o ňom, nechýbal nám. Ale o 50 rokov neskôr sme naraz v situácii, keď sú aj tu jeho heslá zrazu logické.

V Európe sa stalo niečo hrozivé

Maďarský filozof T. G. Miklós pred dvoma rokmi v Bratislave povedal: "Hitler nebol skorumpovaný. Ani Stalin nebol skorumpovaný." Publikum protestovalo, no TGM mal pravdu, neboli skorumpovaní, zato to, čo robili, bolo oveľa horšie ako korupcia: zakazovali - v mene svojich megalomanských cieľov - slušnosť, a tým otvorili cestu k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti a vraždeniu.

Skorumpovaní politici nezakazujú slušnosť, len ju ignorujú, rozkladajú základnú spoločenskú dohodu slušnosti, a tak pripravujú podmienky pre nástup vlády pevnej ruky, inými slovami, diktátorov a krvavých režimov. Samy osebe skorumpované systémy nie sú vražedné, ale ak sa cítia ohrozené, vedia sa uchýliť k vražde.

V tomto a v minulom roku sa pred očami Európy stalo niečo hrozivé: skorumpovaný systém siahol po vražde novinárov rozkrývajúcich korupčné siete. Najprv sa to stalo na Malte a potom na Slovensku, v dvoch malých európskych krajinách bez silnejšej demokratickej tradície, v dvoch nedávnych predsedníckych štátoch EÚ.

Prečo žiadať nemožné?

Rok 1968 zmenil Západ, vtlačil mu novú podobu, aj keď romantická fáza netrvala dlho. V Československu rok 1968 zostal v kolektívnej pamäti len ako trauma a smutné vytriezvenie, po ktorom tu nasledovalo dvadsať rokov poníženého ticha. Parížske heslo "Buďme realisti, žiadajme nemožné" bolo ako z inej planéty. Len ako verš avantgardnej poézie, ako bonmot. Možno až dnes, po päťdesiatich rokoch začína niečo hovoriť aj na Slovensku. Skupina mladých ľudí, ktorej sa podarilo zvolať do ulíc viac ľudí, než prišlo v novembri 89, nazvala toto hnutie Za slušné Slovensko. Napadlo ich to za pár minút, inštinktívne. Nečítali knihu Avishaia Margalita Slušná spoločnosť, ktorý tvrdí, že kľúčovým slovom budúcnosti je slušnosť, ešte viac ako spravodlivosť. Slušná spoločnosť je spoločnosť, ktorej nie žiadny občan ponižovaný.

Cesty k nemožnému

Slovensko je dnes vystavené tej istej nemožnej dileme, ktorej je vystavená veľká časť sveta. Máme na výber medzi neslušnosťou cynických elít a neslušnosťou nacionalizmu a fašizmu. Nič z toho, čo je "možné", neprinesie zásadnú, hlbokú zmenu, a nič menšie ako zásadná zmena už nemá zmysel. Volať po slušnej spoločnosti znamená žiadať nemožné, neexistujúce, nepravdepodobné, alebo to neznamená vôbec nič.

V tejto prekérnej situácii naliehavo potrebujeme hľadať cesty k nemožnému v debatách s najdôležitejšími súčasnými svetovými spoločenskými vedcami, novinármi, aktivistami, spisovateľmi, umelcami a verejnosťou. Identifikovať, v čom je problém, ktorý má naša časť sveta s celou Európou, a so svetom, spoločný. Chceme, aby sa o tom hovorilo v Bratislave a ďalších mestách Slovenska, v divadlách, na vysokých školách, v Starej tržnici. Ale ešte potrebujeme Vašu pomoc! Prosím, podporte Stredoeurópske fórum 2018.

Ďakujeme