O čo ide

Tri životy Maxi je knižka, ktorá vznikla veľmi dávno a teraz prichádza jej nové vydanie. Príbeh je ale rovnako aktuálny ako v čase svojho vzniku.

Kto som ja a prečo žijem práve tento život? Je vôbec dostatočne zaujímavý? Nežijú druhí ľudia krajší život? Nemajú sa iní náhodou lepšie ako ja?

Lebo občas to tak vyzerá. Najmä z pohľadu školáčky Maxi. Je najvyššia z triedy, zasnívaná samá-ruka samá-noha, žije len s mamou, ktorá musí pracovať aj cez víkendy, lebo je vodičkou električky.

Ani nie desaťročná Maxi je aj preto často ponorená vo svojom vlastnom svete. V ňom sa rozpráva s vymysleným kamarátom, ktorý je údajne veľmi múdry a má čarovnú moc.

Keď sa mu Maxi neustále sťažuje na svoj nudný život, ponúkne jej šancu skúsiť si život v koži spolužiačky, ktorú nadovšetko obdivuje, závidí jej rodinu, usporiadaný život a spoločné raňajky...

A dobrodružstvo v cudzej koži začína.

Autori knižky

Knižku napísala, pôvodne pre svoju dcéru, nemecká autorka Gerti Tetzner. Bola preložená do viacerých jazykov a aj doma v Nemecku mala úspech.

Do slovenčiny ju po vyše dvadsiatich piatich rokoch od prvého vydania preložila Jana H. Hoffstädter. Medzi autorkou, dnes žijúcou v Berlíne a prekladateľkou prebiehala počas práce na preklade čulá konverzácia, dvakrát sa osobne stretli a dodnes udržujú písomnú korešpondenciu (píšu si naozajstné listy!).

Nové slovenské vydanie nádherne ilustrovala Broňa Schragge, ilustrátorka, hudobníčka a šéfredaktorka detského časopisu Bublina.

O dizajn knižky sa stará grafický dizajnér Peter Gála, ktorý má okrem kopy pekných kníh na svedomí aj združenie Asil.

Knižku vydá ako svoju prvú publikáciu vydavateľstvo E.J., ktoré sa v prvom kroku sústredí na knižky pre deti a pre mladých, ale časom pribudnú aj iné.

Na čo potrebujeme financie

V prvom rade na tlač knižky. Akékoľvek prípadné financie navyše, budú použité na vznik ďalších knižiek vydavateľstva E.J. (niektoré z nich sú už v procese výroby!) Všetky získané financie budú riadne zdanené.

Predpokladaný náklad je 1000 až 1200 kusov.

Knižka získala aj finančnú podporu od Goethe inštitútu, ktorá je v symbolickej výške a pokryje menšiu časť výdavkov.

Je určená pre čitateľov od cca. osem rokov, na samostatné čítanie, ale aj na spoločné čítanie s rodičmi.

Kedy bude knižka hotová?

Tri životy Maxi by mali vyjsť vo februári. V týchto dňoch pracuje dizajnér s ilustrátorkou na obálke. Text je po prvej redakcii (prešiel rukami fantastickej redaktorky Dany Brezňanovej) a čaká na korektúru v sadzbe.

Začiatkom februára pôjde knižka do tlače a potom už rovno k vám!

Úryvok

Prvá premena prebehla hladko a nenápadne.

Najprv si ju nevšimla ani Maxi.

Po prvý raz spala pokojne celú noc a nič sa jej nesnívalo. Otvorila oči, ležiac pohodlne na chrbte. Divila sa, že jej paplón nezakrýva hlavu a nikde nehuláka budík. Cítila sa sviežo, trochu rozrušená, akoby ju čakala nejaká dlho očakávaná cesta.

Do šera izby prenikol sklenenými dverami lúč svetla.

Odkedy mala v izbe sklenené dvere? Vedľa tiekla voda.

„Mami?"

Žiadna odpoveď.

Maxi sa nadvihla, oprela sa o lakte a rozhliadla sa okolo seba. Kde je mamina posteľ?

Na jej mieste stála skriňa s veľkým zrkadlom. Kúpila mama v noci novú skriňu a presunula nábytok?

„Mami!"

Znovu žiadna odpoveď.

Medzičasom si privykla na šero a uvedomila si, že na jej posteľných obliečkach svietia žlté margaréty. Včera večer si líhala do bielych perín, to vedela celkom presne.

A oproti na stene, kde doteraz visela narodeninová kvetina od tety Šnajderky, bola v ráme zavesená fotografia. Na nej dievča v prúžkovaných plavkách na skokanskej doske nad bazénom. Bolo pripravené skočiť, vlasy svetlé, nakrátko zostrihnuté, ako nosievala Laura.

Kam sa to Maxi v noci dostala?

V momente, keď chcela vstať z postele a zistiť to, sa sklenené dvere otvorili a rýchlym krokom vošla malá plavovlasá žena. Odostrela záves a veselo zaštebotala: „Laura, dobré ránko, už je čas!" Popritom sa zohla k Maxi, dala jej pusu na líce a otvorila skriňu so zrkadlom: „Dnes má byť chladno, obleč si nohavice a mikinu. Dáš si čaj alebo mlieko?" Na posteľ položila sivé nohavice s načerveno obšitými vreckami, zavrela skriňu a dobre naladená sa zadívala na Maxi: „Ešte si unavená, čo? Mlieko alebo čaj? Alebo výnimočne kakao?"

Maxi nedokázala odpovedať. Hanblivo prikývla a s vypleštenými očami sa obzerala okolo seba.

Túto malú plavovlasú ženu poznala. Bola to Laurina mama. Odišla do kuchyne a dvere nechala pootvorené. Maxi počula hudbu z rádia a štrngot šálok, tanierov a lyžičiek. Do toho sa ozval veselý hlas Laurinej mamy: „Skočím po žemle?"

Ďakujeme za podporu!