Kamenný jednoklenbový "turecký" most sa nachádza medzi Hnúšťou a Klenovcom, v lokalite Maša. Most prekleňuje koryto Rimavy jedným oblúkom valenej klenby. Zaujímavosťou je, že na papieri neexistuje.

Legenda hovorí, že ide o most z obdobia tureckého pustošenia zo 16. storočia. Ak by to bola pravda, most by mal takmer 500 rokov – archívne pramene, ktoré by legendu mohli potvrdiť, však neexistujú. Je síce pravda, že Turci na našom území aktívne pôsobili niekoľko desaťročí. Najsevernejšiu stálu posádku – azda na území celej Európy – mali v pevnosti na Sobôtke severne od Rimavskej Soboty. S krátkymi prestávkami túto pevnosť mali v rukách v rokoch 1554 – 1593. Čo sa týka mostov, tie najsevernejšie postavili pri Rimavskej Sobote a Poltári. Most v Rimavskej Sobote zanikol v 19. storočí a trojklenbový most v Poltári – časti Zelené stále stojí, aj keď bol v 19. storočí výrazne zrekonštruovaný. Ďalej na sever od Sobôtky vyrážali Turci vyberať od obcí dane, ale trvalo sa tu nezdržiavali. Je preto málo pravdepodobné, že by takto ďaleko na severe stavali mosty.

Prvý hodnoverný dôkaz o existencii mosta sa objavuje na mape II. uhorského vojenského prieskumu, ktorý prebiehal v rokoch 1806–1869. Je pravdepodobné, že most bol postavený niekedy na konci 18. storočia v súvislosti so začiatkom banskej činnosti na úpätí vrchu Ostrá, keďže vyťaženú rudu bolo treba prepraviť do hámrov, ktoré vznikli v 18. storočí v časti Maša, avšak na opačnej strane rieky.

Napriek tomu, že legenda o tureckom moste je pravdepodobne iba legendou, je nespochybniteľné, že ide o najstarší funkčný most, po ktorom sa dá prekročiť rieka Rimava na svojom 88-kilometrovom toku a je starý približne 250 rokov. Keďže ústne podávaná legenda opisuje most ako turecký a i z marketingového hľadiska je tento názov zaujímavejší a ľahko zapamätateľný, pri aktivitách na jeho záchranu sme sa rozhodli zachovať toto ľudové pomenovanie.

Historický kamenný most bol do roku 2016 zanedbaný a jeho okolie sa stalo čiernou skládkou odpadu. V roku 2017 sme začali spolu s dobrovoľníkmi z občianskeho združenia Horná Rimava priestor čistiť a preverovať možnosti jeho záchrany.

Problémom mosta je, že je trochu iný, ako iné pamiatky. Na papieri totiž oficiálne nejestvuje, nie je nikde zaznačený, nikto ho nevlastní. Preto ho zachraňujeme bez grantov, len s pomocou dobrých ľudí. Jediný súhlas na jeho záchranu máme od Slovenského vodárenského podniku, ktorému patrí parcela, na ktorej most leží. A v tom je rozdiel oproti iným historickým pamiatkam - nikdy naň nedokážeme získať granty (napr. z ministerstva kultúry), ako iné historické budovy.

V roku 2018 sme začali most rekonštruovať v spolupráci s odborníkmi na záchranu hradov (o.z. Castrum Ghymes). Na záchrane historického mosta, ktorá už v dvoch etapách prebehla a ktorú financujeme z vlastných zdrojov a zbierky (doteraz sme vyzbierali viac ako 3-tisíc eur), pracuje na nej približne 50 dobrovoľníkov. V súčasnosti pripravujeme III. etapu (začíname 23. apríla 2019), na ktorú nám chýba ešte približne 1000 eur. Veríme, že sa nám ich podarí získať aj vďaka projektu Startlab.sk.

Sme si vedomí, že podobných historických zrúcanín je na Slovensku mnoho a všetky potrebujú pomoc. V našom prípade nám však žiadna inštitúcia na neexistujúci most neprispeje, preto ho zachraňujeme v krátkych etapách, z vlastných zdrojov a príspevkov podporovateľov záchrany. Najväčšou pomocou bol článok v denníku SME, vďaka ktorému sme vyzbierali väčšinu finančnej podpory: Dobrovoľníci zachraňujú most, ktorý podľa úradov neexistuje

Príďte sa pozrieť, je to naozaj romantické miesto!

Most si vybrali aj pre scénu na natáčanie filmu o Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej, ktorý by mal uzrieť svetlo sveta tento rok. Ako vidíte, opravy zaujali aj mladých hercov.

V októbri 2018, bohužiaľ niekoľko dní predtým, ako nás navždy opustil, most navštívil aj najznámejší slovenský historik Pavel Dvořák.

ĎAKUJEME VÁM ZA VAŠU PODPORU!