Pozor: Projekty sa na StartLabe zoraďujú podľa posledného prijatého daru. Ten váš je momentálne na úplnom konci. Nebojte sa, v poradí sa posunie hneď, ako získate svoj prvý dar.

O projekte

O projekte

Kniha je kolážou autentických príbehov z vlaku, úvah o cestovaní a o nomádskom spôsobe života, ktorý Jana Oľhová žije už vyše 12 rokov.Originálne spomienky detí, postrehy z ciest doplnené ilustráciami Hany Oľhovej a kolážami Martiny Sľúkovej.

Kniha ako artefakt, ako hra s autentickým materiálom.

Zber materiálu vznikal z rozhovorov, ktoré som počas jedného roka nahrávala s mamou a súrodencami.

Snažili sme sa vytvoriť literárny dokument- portrét herečky a matky vo vlaku.



Peniaze, ktoré vyzbierame zafinancujú tlač knihy. Čím viac peňazí vyzbierame, tým väčší náklad si budeme môcť dovoliť.

Vydanie plánujeme ku koncu decembra, v čase, keď Jana Oľhová oslavuje svoje životné jubileum.

Za vaše finančné dary vám ďakujeme!


Ukážka z textu:


JANA:

V Regiojete nikdy nevieš, kto si prisadne.
Toto bol relax. To sú také „lepšie miesta". Vedľa mňa bolo po Brno voľno, takže som si tam mohla plesnúť kabelku.
V Brne nastúpil taký pán, celkom sympoš. Videl, že tam mám tašku, uvoľňovala som mu aj vešiak na bundu, ale vravel, že si to tam můžu nechat. Že prej mu to nevadí.
Ale ja som mu to aj tak uvoľnila, že veď ja si to dám hore… No veľmi sme k sebe boli slušní.
Prezeral si časopis s rastlinami a pritom si krúžkoval také kvetináče, tak si hovorím, že asi nejaký záhradkár… Možnože obchoduje s kvetmi, rozmýšľam.

Keď prišla stewardka, že čo si prajeme z palubného menu, ešte tak galantne naznačil, že si mám objednať prvá. To bolo pekné gesto, tak si hovorím, že predsa len ešte existujú zaujímaví muži - granti, nielen hulváti.

Dala som si grécky jogurt, čo si dávam skoro vždy, a nejakú kávu som si objednala. On si objednával po mne. Suši – to menu, čo sa tam dá kúpiť –, a potom sa pýta: „Jaký máte víno?"

Tak ona povedala, že chardonnay… To tam predávajú v takých fľaštičkách. No, tak že on by si teda prosil dve vínka…

Tak som si hneď povedala, aký zlatý, že objednal aj mne.
Ale že škoda, že mi to objednal, lebo ja už mám pôst. Bol deň po Popolcovej strede a ja som si povedala, že nebudem počas celého pôstu piť alkohol.

Keď stewardka odišla, rozmýšľala som, čo vlastne spravím, keď mi ponúkne to víno. Asi mu poviem: Nie, ďakujem. Ja nepijem… Alebo nie, ďakujem, ja mám teraz pôst. Ale to je zase také divné. Načo to niekomu vešať na nos, že mám pôst. No zase je neslušné len tak odmietnuť… Neviem, čo mu poviem. Pekné od neho, že mi to takto nenápadne objednal.

Stewardka došla dosť neskoro… Podala mi ten grécky jogurt, jemu suši a potom vraví:
„A tady jsou ty dvě vína."

Podávala mu tie dve fľaštičky s pohárikmi pred mojím nosom. Skoro mi aj ruka vyletela, akože si ten pohár chytím a pomôžem mu.
Ešte dobre, že som to neurobila, lebo si to všetko zhrabol k sebe, nalial si to do pohárika, ten druhý vyhodil a vychloptal tie dve fľašky po sebe.

Potom si vybral notebook a zapol si film. A keďže bol frcnutý, čo je logické, lebo do seba naraz nalial dve fľašky vína, tak sa smial úplne nahlas. Pozeral na tú obrazovku a robil: „Hahaha!Haaaaaahahaa!"

A ja som mala pocit, že to sa smeje na mne.



EVA:

Zhruba 90 % ráz, keď volám mame, počujem: „Číslo, ktoré voláte, je momentálne nedostupné."
Podľa telefonátu viem, akú má mama náladu. Buď mi zdvihne štýlom: „Evi? No… Ja idem domov…" A potom mlčí a už nič viac nepovie. Alebo je zas zhovorčivá a stále niečo rozpráva, ale neuvedomuje si, že ja počujem len: „Ja....jem....do....tislavy" a ja vravím: „Haló?" a ona sa mi ospravedlňuje: „Prepáč, zlý si...nál tu je."
Potom s ňou chvíľu volám, lebo je na stanici, a potom zase začne sekať: „ A ty....ko v ...šk...le?

Najhoršia je trasa Bystrica – Martin. To jej radšej ani nevolám. Lebo to je 22 tunelov. Nič by som sa nedozvedela.

Raz som jej chcela oznámiť, ako dopadla písomka z matiky. Dostala som štvorku a vedela som, že keď je vo vlaku, je to bezpečnejšie.
Lenže ona vtedy išla práve z Bystrice. Takže som počula len: „Evi, ako tá písomka?"
A ja som začala: „Mami, dostala som štvorku… Ale nikto nemal jednotku, všetci 3,4,5. Dala tam úplne iné príklady, ako nám povedala. Aj povedala, že sa to dá opraviť…"
A zrazu mama, že: Evička, ne...čujem...čo...si...do...la?"
Tak som sa musela zmieriť s tým, že jej to poviem doma, keď prejde tými tunelmi.


JULKA:

Myslím, že mama sa snaží doteraz o to, aby sme sa stretávali čo najčastejšie. Na to, koľko nás je, má prehľad o momentálnej situácii každého z nás. Minimálne o tom, kde sa kto nachádza… To, naopak, my o mame veľakrát nevieme.
Často sa mi stáva, že stretnem niekoho známeho, ktorý sa pýta: „A kde máte mamu?" A ja musím niekedy chvíľu rozmýšľať, či už sa premiestnila z Bratislavy do Martina, alebo je pondelok a je v Bystrici. A nakoniec zistím, že hrá doobedné predstavenie Zločin a trest v Žiline.


JANA:

Minule okolo Zvolena zase niečo opravovali, tak som musela presadať na osobák. Boli tam rôzni ľudia z Bystrice, Zvolena. No a ja som tam bola vtedy so psom...

Oproti mne sedeli dvaja ľudia. A jeden z nich vyzeral ako taký kovboj. Pekný muž, ale brutálne zanedbaný. Bolo vidno, že chlastá furt.Stále sa díval na toho môjho psa.

A po chvíli vraví:
„To je chrt! To viem! Tí chrti behajú! Nechce ma..nechce sa na mňa pozrieť. Poznám týchto psov...pekní. A dobrí."

A potom si vzdychol a smutne dodal: „Keby všetky ženy boli dobré ako títo havkovia!"

StartLab nie je e-shop

Sme platforma, ktorá pomáha realizovať verejnoprospešné projekty.
Darca podporuje verejnoprospešný projekt darom v ľubovoľnej výške (alebo v minimálnej výške, ak má záujem o konkrétne Poďakovanie) a ako prejav vďaky vyjadrenej Autorom, si môže zvoliť jednu z možností, ktorú Autor ponúka medzi tzv. Poďakovaniami pre darcov. V prípade úspešnej kampane je autor povinný poskytnúť darcom prisľúbené Poďakovania pre darcov. V prípade neúspešnej kampane, darcom ich dary vrátime v plnej výške. Viac informácií.

Poďakovania pre darcov

Poďakovania pre darcov



StartLab nie je e-shop

Sme platforma, ktorá pomáha realizovať verejnoprospešné projekty.
Darca podporuje verejnoprospešný projekt darom v ľubovoľnej výške (alebo v minimálnej výške, ak má záujem o konkrétne Poďakovanie) a ako prejav vďaky vyjadrenej Autorom, si môže zvoliť jednu z možností, ktorú Autor ponúka medzi tzv. Poďakovaniami pre darcov. V prípade úspešnej kampane je autor povinný poskytnúť darcom prisľúbené Poďakovania pre darcov. V prípade neúspešnej kampane, darcom ich dary vrátime v plnej výške. Viac informácií.

Novinky9

Ako vznikali ilustrácie?

Update #9, 01.11.2019

Pozrite sa ako vníma herectvo Jany Oľhovej režisérka Mira Fornay

Update #8, 25.10.2019

Vypočujte si záznam z relácie na Rádiu Rebeca, kde sme porozprávali niečo o knižke.

Update #7, 24.10.2019

https://rebeca.sk/jana-olhova-kazdy-sa-cuduje-ze-cestujem-vlakom-velmi-prijemne-je-ked-vas-nikto-nespozna/?fbclid=IwAR1DcyIYoTPVLpLywqXMJupbztzy_4cJ8ENcg0htXB5a5BalHz55V65oqrM

Prečo je Jana Oľhová stále nad vecou? Čo si myslí Dominika Kavaschová...

Update #6, 21.10.2019

Čo navrhuje Dominika Kavaschová ?

Update #5, 17.10.2019

Zuzana Rohoňová o Jane Oľhovej:-)

Update #4, 11.10.2019

Návrh Tomáša Mischuru slovenským železniciam

Update #3, 08.10.2019


Tomáš Mischura o Jane

Update #2, 08.10.2019


Ako to všetko začalo...

Update #1, 25.09.2019

Začalo to zhruba pred rokom. Čakala som moju mamu na stanici v Martine. Bola už noc. Mama vystúpila s ruksakom na chrbte. Cestovala štyri hodiny z Bratislavy. Vlak mal meškanie a stál hodinu v Považskej Bystrici. Napriek tomu mama pôsobila sviežo a s nadšením začala rozprávať o tom, akí rôzni ľudia s ňou sedeli v kupé. Počúvala som ju, smiala som sa a zrazu som si uvedomila, že sa deje niečo magické. Mama do svojho prejavu dávala energiu. Pamätala si presné vety, výroky a napodobňovala dikciu všetkých spolucestujúcich. V príbehu bol humor, ale nielen to. Príbeh mal svoj začiatok, stred, koniec a dokonca pointu. Bol plný úvah, jej osobných úvah.

Mama neopisovala len to, čo sa stalo. Ale veľmi presne analyzovala situáciu a dávkovala informácie. Uvedomila som si, že sú to skoro hotové historky a rozpamätala som sa na ďalšie tri podobné príbehy z vlaku, ktoré mi rozprávala týždeň predtým. Ale keď som sa jej na ne spýtala, už si ich nepamätala tak presne. Staršie príbehy strácali pôvodný drive. Preto som sa rozhodla, že ich musím začať nahrávať a musím byť dôsledná v načasovaní. Inak to nebude fungovať a môže sa stať, že príbeh stratí pôvodný cveng, pretože mama naňho zabudne.

A tak som začala za mamou cielene cestovať. Žijem v Prahe, takže som každý mesiac chodila do Bratislavy a nahrávala všetko, čo sa mame stalo.Bola veľmi zodpovedná. Začala si viesť cestovateľský denník vo svojom diári, kde si jednotlivé výroky vpisovala, aby mi ich mohla rozprávať. Dojímalo ma to.

Nezostali sme len pri zážitkoch. Mama sa často rozrozprávala o iných veciach, ktoré sa jej so zážitkom prepojili. Spomínala, asociovala...

Vzniklo veľké množstvo materiálu, ktoré som prepisovala a selektovala. Niektoré príbehy som posilnila v pointe, na niektoré som sa ešte raz spýtala a hľadala niečo, od čoho by som sa mohla odraziť, ale v zásade som si nič nevymýšľala a ostala som verná pôvodnému materiálu. Prepísané zážitky som zatrieďovala do akýchsi kapitol a rozmýšľala som ako by text v celku najlepšie fungoval.

Vyspovedala som aj všetkých mojich súrodencov. Pôvodne mi išlo opäť hlavne o ich zážitky s mamou a najlepšie z vlaku. Ale aj tu sme sa dostali ďalej. Zamýšľali sme sa nad tým, prečo si mama vybrala takýto spôsob života, ako ju to môže napĺňať, čo tým stráca a čo naopak získava...

Moja mama vo vlaku trávi celý svoj voľný čas. Cestuje medzi Bratislavou a Martinom takmer dennodenne. Nešoféruje, jazdí vlakom, druhou triedou a bez miestenky. Stále na očiach, vo vleku svojich povinností.

Knižka je (premyslenou) kolážou.

Je to dokument. Správa. Niekedy drsná a nekompromisná, no zároveň autentická a neodolateľná. Ako moja mama.

Podporovatelia212

Podporovatelia

O autoroch

O autoroch

Tereza Oľhová

Tereza Oľhová

Venuje sa písaniu rozhlasových, televíznych a filmových scenárov. Spolu s Martinou Sľúkovou literárne debutovala knižkou Inak sa mám fajn. Potom knižku recyklovali na všetky možné spôsoby- divadelné predstavenie pre L+S a rozhlasovú hru pre RTVS. Píše pre časopis Bublina a na jeseň vyjde komiks Bežná, ktorý vytvorila s Máriou Kralovič.
Má dvoch synov, žije v Prahe.

Hana  Oľhová

Hana Oľhová

aktuálne študujem na Vysokej škole umelecko-průmyslovej v Prahe (UMPRUM) v treťom ročníku bakalárskeho štúdia. Ateliér skla pod vedením Ronyho Plesla vyniká rôznorodosťou a medzioborovosťou a v tvorbe sa inšpriuje literatúrou,filmovou tvorbou, hudbou. Zaujíma ma ilustrácia a grafika, ktoré vtesnávam do mojich prác. Preto so sestrou spolupracujeme. A myslím, že to funguje.

Peter Trmos

Peter Trmos

Peter sa profesne venuje grafickému dizajnu, najmä ofline a printovým riešeniam a voľnej tvorbe.
Má rád výrazovú čistotu a súčasný prístup k tvorbe - niekedy aj veľmi raw&rough. Vytvára vizuálne identity značiek i kultúrnych projektov. Tvorí Ilustrácie pre časopisy ako je Bublina. V minulosti pracoval napr. pre značky Dear Friends, Retart alebo Jem iné... Tvoril merch a vizuálny obsah pre hudobné projekty Vec-a, Lyrika, Delika, Archívneho Chlapca a ďaľších.

Okrem grafického dizajnu sa dlhoročne venuje urbanartu a postgraffitti. Organizuje workshopy a spolupracuje s inými otvorenými kultúrnymi platformami.

Meno a priezvisko Tereza Oľhová

Kontaktujte autora



Poďakovania pre darcov (perks)

  • Zobraziť ostatné

Platba (payment)



5 € 5 000 €

StartLab nie je e-shop

Sme platforma, ktorá pomáha realizovať verejnoprospešné projekty.
Darca podporuje verejnoprospešný projekt darom v ľubovoľnej výške (alebo v minimálnej výške, ak má záujem o konkrétne Poďakovanie) a ako prejav vďaky vyjadrenej Autorom, si môže zvoliť jednu z možností, ktorú Autor ponúka medzi tzv. Poďakovaniami pre darcov. V prípade úspešnej kampane je autor povinný poskytnúť darcom prisľúbené Poďakovania pre darcov. V prípade neúspešnej kampane, darcom ich dary vrátime v plnej výške. Viac informácií.

Kontakt