Kamaráti, známi aj neznámi, všetci moji podporovatelia. Verím, že vám kniha vyčarila príjemné chvíle pri čítaní. V dnešnej dobe, keď trávime viac času doma ako inokedy sa mi podarilo pripraviť aj e-knihu. Elektronickú Chuť snov si môžete stiahnete v ľubovoľnom formáte do vášho mobilu, tabletu či notebooku a nemusíte nikam chodiť :-)

nájdete ju

tu https://www.bux.sk/knihy/611305-chut-snov.html

tu https://www.gorila.sk/detail/871103/Chut-snov

alebo tu https://www.martinus.sk/?uItem=871103

a pre majiteľov iPhonov, iPadov a MacBookov je kniha dostupná aj v iBooks

Milí moji podporovatelia, aj vďaka vám prišla na svet kniha o plnení si snov. Možno je vaším snom napísať knihu. Ako sa to celé "upieklo" v mojom prípade si môžete prečítať v rozhovore, ktorý nájde v priloženom odkaze.

http://www.pozitivnemysliet.sk/rozhovor/rozhovor-s...

Majte krásne leto a ešte raz veľká vďaka.

Slavomír Slavio Môc

Kamaráti, známi, proste všetky dobré dušičky, ktoré ste ma podporili v mojom sne. Patrí vám moje srdečné ĎAKUJEM. Pár hodín pred skončením tohto projektu je jasné, že sa s vašou pomocou a ochotou podarilo vyzbierať dostatok peňazí, aby kniha prišla na svet. Verím, že si ju čoskoro nájdete vo vašich schránkach a že pri jej čítaní zažijete milé chvíle (ja som ich zažíval pri písaní). Ešte raz všetkým vám obrovská vďaka.

PS: Nezabudnite! Plňte si svoje sny!

Slavomír Slavio Môc

Je to jednoduché. Ako na to sa dočítate TU.

Usrkol iba malý dúšok a už spustil. „Viete, boli sme s Aiko na výlete a keď sme sa vrátili do dediny, chceli sme si predĺžiť spoločné chvíle pri brehu tej nádrže, čo je opustená za lesom. No a... Skrátim to. Proste jeden chlapec sa tam topil akurát vtedy, keď sme prišli. Skočil som do vody a chlapca sme, našťastie, zachránili. Len si predstavte, že okrem nás tam nebolo živej duše. Keby sme sa nerozhodli ísť tadiaľ, nechcem si ani predstaviť, ako by to dopadlo."

„Nič sa nedeje náhodou. Ešteže vieš plávať," prerušil ho majster.

Samo udivene pozeral na svojho učiteľa a v tejto chvíli ho nepoznával. Mohol mu venovať aspoň trochu vďaky, pochváliť ho, že konal okamžite, nerozmýšľal nad rizikom a obetoval sa pre cudzieho chlapca? Veď konal tak, ako ho mních popri rozprávaní príbehov nabádal. Aby sa nebál, aby konal dobro pre iných a že sa mu dobro, ktoré dáva, vráti. Teraz sa mu zdalo, že namiesto dobra, ktoré obetoval na chlapcovu záchranu, sa mu od mnícha dostalo posmeškov.

„Vy si zo mňa robíte srandu," povedal s úplne vážnym výrazom.

„Nerobím. Myslíš si, že tvoj čin by mal niekto oceniť? Kto by to mal byť? Otec, mama, alebo Aiko či nebodaj jej rodičia? Alebo to mám byť ja? Nerob veci preto, aby si bol za ne ocenený. Rob ich, lebo pramenia z tvojho srdca a rob ich tak, aby tebe aj ostatným prinášali radosť. To je podstatou nášho pôsobenia na tomto svete. A to je aj rozdiel medzi našimi kultúrami. Vy obdivujete ľudí, ktorí sa snažia vyjsť na vrchol, nech je to v hocijakej sfére života a potom ich oslavujete. My obdivujeme tých, čo sa snažia potlačiť vlastné ego. Prišli sme na tento svet na relatívne krátku chvíľu. Pár rokov sa učíme chodiť, potom rozprávať. Naši rodičia a učitelia nás učia, ako a čo si máme myslieť a väčšina to takto dotiahne až do svojho konca. Medzitým prídu pekné dni, ktoré si nosia v srdci, hádky, ktoré si taktiež nosia v sebe a zamestnávajú nimi svoje hlavy. Zadržujú myšlienky hnevu a ťažko spoznávajú krásy, ktoré im bytie na zemi ponúka." ...