Pozor: Projekty sa na StartLabe zoraďujú podľa posledného prijatého daru. Ten váš je momentálne na úplnom konci. Nebojte sa, v poradí sa posunie hneď, ako získate svoj prvý dar.

O projekte

O projekte

Máte radi historické romány? Bavia vás skutočné príbehy?
Láka vás dobrodružstvo aj romantika v jednom?

Potom vám chystaná kniha MARY Z GENESEE autorky Eriky Jarkovskej splní všetky spomínané atribúty, ba ponúkne aj niečo naviac: poriadnu dávku emócií, priblíženie známych dejinných udalostí Severnej Ameriky 18. storočia, ale aj vieru, nádej a lásku, ktorá je nadovšetko.



O čom je kniha MARY Z GENESEE?

Je to rozprávanie o strastiplnej životnej ceste Mary Jemisonovej, dcére írskych prisťahovalcov, ktorých priviedla do Ameriky vidina šťastného života. Farmu Jemisonovcov po čase spustošia francúzski vojaci a majiteľov ponechajú napospas krvilačným Šónýom. Tí všetkých zabijú – až na Mary. Privedú ju do vojenskej pevnosti a predajú Senekom. Od toho dňa sa začína jej premena: z vydesenej siroty, uvrhnutej do prostredia divočiny i cudzej kultúry, na manželku, ochrankyňu rodiny a matku. Mary na sklonku života vyrozpráva svoj príbeh doktorovi Seaverovi, ktorý chce o nej napísať knihu. Počas stretnutia sa Seaver zamýšľa nad tým, prečo zostala žiť s divochmi, keď sa jej neraz naskytla príležitosť opustiť ich. Mary mu odpovedá, že je to veľmi prosté... Čo bolo tým putom, ktoré ju na celý život spojilo s kultúrou Indiánov viac než s jej vlastnou, to sa dozviete v románe.


Na čo budú peniaze od vás použité?

Na tlač knihy, ktorej podklady sú už nachystané. Chýba však ešte istá čiastka, aby sa kniha mohla skutočne narodiť v tlačenej podobe. S vašou láskavou podporou je jej zrod naplánovaný na 9. septembra 2020 v pevnej väzbe o počte 320 strán a s nádhernými ilustráciami šikovnej výtvarníčky Almy Floresty.



Prečo by sa kniha mala „narodiť" a komu je určená?

Dajme slovo samotnej autorke:

Indiáni unášali ľudí z viacerých dôvodov: Aby ich vyjednávaním vymenili za príslušníkov svojho kmeňa, väznených nepriateľským kmeňom alebo belošskou armádou. Aby sa pomstili cudziemu kmeňu či armáde za napadnutie alebo prehru. Zajatci bez ohľadu na pohlavie vykonávali ťažké otrocké práce. Deti unášali najmä bojovníci, ktorí rukou nepriateľa sami prišli o potomka. Tým, že cudzie dieťa prijali za svoje, odpustili nepriateľovi bolesť, ktorú im spôsobil. Pochopiteľne sa stávalo aj to, že únosy nemali nič spoločné ani s jedným z vyššie spomenutých dôvodov. Jednoducho Indiáni prepadli belochov, olúpili ich a deti, ak na ne natrafili, vzali so sebou, pretože sa im bridilo ich zabiť. Zajatci pobudli u Indiánov zvyčajne len krátky čas, niekoľko týždňov či mesiacov. Umierali na následky vyčerpávajúcej práce, choroby, nešťastia, v lepšom prípade sa stali účastníkmi výmenného obchodu. Mary Jemisonová prežila so Senekami celý život, dobrovoľne, napriek tomu, že mala viacero príležitostí vrátiť sa do civilizácie bielych.

A mňa zaujímalo, prečo to bolo tak.

Zvedavosť ma viedla k tomu, aby som sa pustila do pátrania na internete a hľadala akékoľvek zmienky o tejto žene. A čím viac som ich nachádzala, tým väčšiu chuť som mala vlastnými slovami prerozprávať jej životný príbeh aj ostaným. Verím, že sa mi podarilo stvoriť zaujímavé dielo a bola by škoda, keby som si jeho obsah nechala iba pre seba. Čitatelia, ktorí už poznajú moju predchádzajúcu tvorbu, vedia, že siaham po skutočných námetoch a vo svojich príbehoch oživujem skutočné dejinné postavy. A isto potvrdia, že po ktorejkoľvek knihe z mojej dielne sa im naozaj oplatilo siahnuť. Verím, že nikto z vás neoľutuje ani čítanie Mary z Genesee. Písala som ju pre svojich čitateľov s láskou. A za každý finančný príspevok zo srdca ďakujem. Pretože aj vďaka nemu sa budete môcť s Mary a jej životným osudom zoznámiť."


Kto je autorka ERIKA JARKOVSKÁ?

Narodila sa v Martine, detstvo prežila uprostred Kremnických vrchov, študovala chémiu v Banskej Štiavnici, žije a pracuje vo Zvolene. V detstve sa prejavovala skôr výtvarne, až v zrelom veku objavila čaro písanej tvorby, ktorej dovtedy bola oddaná len ako čitateľka. Na knižnom trhu sa etabluje ako autorka historických dobrodružno-romantických a spoločenských príbehov z prostredia Severnej Ameriky 18. až 20. storočia. Vo svojej tvorbe sa opiera o námety historických udalostí a životy skutočných dejinných postáv. Je známa svojím obdivom k Indiánom – k ich kultúre, spätosti s prírodou a úcte k Zemi. Tieto posolstvá sa snaží odovzdať aj čitateľom. Okrem nich vyzdvihuje lásku, ľudské šťastie, naplnenie zmyslu života a porozumenie medzi kultúrami. Doteraz jej vyšli tieto romány: Mŕtvi nemôžu milovať (2015), Osamelé vtáča (2015), Spútaná divočinou (2016), Posledný potomok (2017), Sny vo vetre (2018), Bojovníci dúhy (2018), Ľaliové deti (2019), Spoutaná divočinou (CZ, 2019). V roku 2016 si založila vlastné vydavateľstvo Enribook.

Autorka (v strede) na krste prekladu svojej knihy Spútaná divočinou v Slovenskom inštitúte v Prahe v novembri 2019. Krstnými rodičmi sa stali herečka a režisérka Iveta Dušková (šéfka Divadla Kampa) a herec a moderátor Richard Trsťan (Národné divadlo marionet, Divadlo Palace a Český rozhlas).



O vydavateľstve ENRIBOOK

ENRIBOOK vzniklo v auguste 2016. Jeho majiteľkou je Erika Jarkovská. Súčasťou loga vydavateľstva je lapač snov. Na rozdiel od toho indiánskeho, ktorý lapal tzv. nočné mory, sa ten vydavateľský snaží zrealizovať sny tých autorov, ktorí milujú písanie a veľmi túžia držať v rukách vlastnú knihu. Zároveň však nechcú byť závislí na vôli či nevôli vydavateľstva, pretože o vydaní knihy a jej podobe majú vlastné predstavy. ENRIBOOK je neštandardné vydavateľstvo, ktoré vydáva knihy na vlastné náklady autorov. Ďalej však funguje ako štandardné vydavateľstvá: zabezpečuje distribúciu vydaných kníh a ich marketing.

Podporiť

StartLab nie je e-shop

Sme platforma, ktorá pomáha realizovať verejnoprospešné projekty.
Darca podporuje verejnoprospešný projekt darom v ľubovoľnej výške (alebo v minimálnej výške, ak má záujem o konkrétne Poďakovanie) a ako prejav vďaky vyjadrenej Autorom, si môže zvoliť jednu z možností, ktorú Autor ponúka medzi tzv. Poďakovaniami pre darcov. V prípade úspešnej kampane je autor povinný poskytnúť darcom prisľúbené Poďakovania pre darcov. V prípade neúspešnej kampane, darcom ich dary vrátime v plnej výške. Viac informácií.

Poďakovania pre darcov

Poďakovania pre darcov



StartLab nie je e-shop

Sme platforma, ktorá pomáha realizovať verejnoprospešné projekty.
Darca podporuje verejnoprospešný projekt darom v ľubovoľnej výške (alebo v minimálnej výške, ak má záujem o konkrétne Poďakovanie) a ako prejav vďaky vyjadrenej Autorom, si môže zvoliť jednu z možností, ktorú Autor ponúka medzi tzv. Poďakovaniami pre darcov. V prípade úspešnej kampane je autor povinný poskytnúť darcom prisľúbené Poďakovania pre darcov. V prípade neúspešnej kampane, darcom ich dary vrátime v plnej výške. Viac informácií.

Novinky2

Zaujíma vás, komu vďačím za vnuknutie napísať tento román?

Update #2, 07.08.2020


Vydavateľstvo Baronet v roku 2011 vydalo knihu s názvom V indiánském zajetí. A hoci pozostáva zo štrnástich autentických príbehov žien a mužov zajatých Indiánmi v rokoch 1675 – 1870, o Mary Jemisonovej som sa v knihe nedočítala.

K napísaniu príbehu o tejto žene ma inšpirovala moja dcéra Kamila. Na internete našla článok o jej únose a živote medzi Indiánmi a odporučila mi, že by ma mohol zaujímať.

Nemýlila sa.

Keď som sa pri štúdiu podkladov o Mary Jemisonovej zahĺbila do jej osudu (a počas písania sa ňou aj v duchu stala), mala som pred očami nezlomnú a po všetkých strán-kach obdivuhodnú bytosť. No najmä jej premenu: z vydeseného dievčaťa, krutým spôsobom zbaveného rodiny a uvrhnutého do prostredia divočiny i cudzej kultúry, na láskyplnú manželku, obetavú ochrankyňu rodiny, ale predovšetkým milujúcu matku.

Škoda by bola ponechať si tieto dojmy iba pre seba. Verím, že Mary sa zapáči aj vám.

Malá ochutnávka z románu

Update #1, 03.08.2020

Vzala kaďu stojacu pri ohnisku, zvyšok vody z dna vyliala na dvore a vybrala sa k potoku. Cestou si pospevovala a bosá bežala dolu briežkom, svieža rosa jej chladila chodidlá. Poháňali ju čudná vnútorná radosť a šťastie zo všetkej tej zelene naokolo, štebotu vtáčikov a prebúdzajúceho sa života. Snáď aj preto celá rozjarená vbehla do prúdu potoka. Voda bola taká studená, až zalapala po dychu, ale rýchlo si umyla tvár a ruky a s drkotajúcimi zubami si ich na brehu vydrhla zásterou.

Keď sa vrátila do domca s kaďou plnou vody, otec už sedel za stolom s vyhrnutými rukávmi na košeli a lačne pregĺgal pozerajúc na dobroty, ktoré mama medzitým pokládla na stôl: voňavé posúchy potreté masťou a cesnakom, hrudku syra, slaninu, vajíčka upečené v pahrebe, džbán s čerstvo nadojeným mliekom. Ba aj kúsok nákypu zo sladkých hľúz, ktorý včera priniesla Brita. Boli to zvyšky z oslavy, ale jemisonovskí chlapi nad ničím neohŕňali nos a vždy všetko s chuťou pojedli.

„Mary, zájdi po bratov, sú v stodole," požiadal ju otec a zároveň capol po prstoch Matta naťahujúceho sa po nákype.

„Veď som chcel len malý kúštik," zamračil sa Matt a zhrbil na stoličke.

„A lyžica je na čo?" spýtal sa prísne otec.

Matt odul peru a protestne si založil ruky na hrudi. Mary sa uškrnula a pobrala k dverám, no odrazu bolo počuť akési volanie, dupot koňa a v diaľke výstrely, ako keď praská bič.

Vymenili si navzájom pohľady. Mama prekvapene nadvihla obočie a aj otec zostal zarazený. Nestačili si povedať ani pár slov o tom, čo by to mohlo znamenať, už na dvore zaerdžal kôň a niečo ťažké žuchlo na zem.

„Otvorte... otvorte, preboha!" zabúchal ktosi na dvere.

Matka zhíkla, Mary šibla očami po otcovi. Veď je to hlas Briana O´Connellyho!

Rýchlo otvorili dvere. Ležal na prahu, stonal a chrčal, jednou rukou sa držal za hruď, druhú naťahoval k nim. Snažil sa niečo povedať, no nebolo mu rozumieť, ústa mal plné krvavej peny.

„Ježišikriste!" zvolala mama. Mary, neschopná slova, len vytriešťala oči na Brianovu hruď, kde mu spod prstov presakovala na povrch košele machuľa krvi. „Ježišikriste na nebesiach!" zvolala opäť mama, a keď k nej Mary zdvihla pohľad, zbadala, ako zdesene hľadí niekam do diaľky. Aj ona zvrtla zrak do toho smeru a uvidela blížiť sa skupinu jazdcov – vojakov a polonahých, ujúkajúcich Indiánov.

„To sú Francúzi," hlesol otec. „Dovnútra, rýchlo!" zatlačil Mary s matkou a Mattom späť do domca. Matt sa pot-kol a spadol na zem vedľa stola. Zostal tam ležať, zdesený, s vytreštenými očami.

Otec strhol jednu z pušiek visiacich na remenci za dverami, ale nestihol ju ani nabiť, už sa dvere rozleteli a dnu vpadli traja Indiáni. Jeden vytrhol otcovi pušku a pažbou ho tresol do hlavy. Matt vykríkol a s plačom sa pritúlil k mame. Aj tá sa rozplakala, keď otec s ťažkým výdychom klesol k zemi. Jeden Indián schmatol Mary za vlasy, ťahal ju na dvor, ledva prepletala nohami. Tam ju sotil k matke a bratovi, ktorých vyviedli ostatní. Pohľadom zavadila o Briana ležiaceho vedľa dverí so zakrvavenou hruďou a vyhasnutým pohľadom. Stále nemohla uveriť tomu, čo vidí.

Na dvore sedeli na koňoch štyria francúzski vojaci. Mali oblečené modré, zlatým vyšívaním lemované kabátce so zlatými gombíkmi a veľkými chlopňami vreciek po stranách, úzke bledé nohavice zastrčené v čižmách a na hlavách trojrohé klobúky, spod ktorých im vytŕčali lokne sivých parochní. O niečom sa spolu zhovárali a povýšenecky na nich pozerali. Všetci Indiáni mali do chocholov vyčesané vlasy a polovice tvárí natreté na čierno alebo červeno. Ušnice a nosné dierky mali ozdobené plieškami, krúžkami či inými ozdobami, okolo krkov kovové náhrdelníky. Boli ozbrojení mušketami, pištoľami a sekerami a oblečení v dlhých belošských halenách, prepásaných opaskami alebo povrazmi. Okolo bedier mali ovinuté len akési kožené zásterky a nohy do polovice stehien chránené obuvou pripomínajúcou čižmy.

Jeden z vojakov čosi povedal a dvaja Indiáni sa rozbehli do stodoly a do chlievov. Mary šibla pohľadom k mame, ale tá len, strašne bledá a vydesená, objímala Matta, ktorý sa k nej tisol a držal ju okolo pása. Ďalší vojak hodil Indiánom vrece a dvaja s ním hneď vošli do domca. O chvíľu sa vrátili, akiste vrece naplnili všetkým, čo našli na stole. Jeden niesol aj pušky, čo visievali za dverami, dokonca aj Mattovu drevenú. Na tej sa Francúzi náramne zabávali a podávali si ju z ruky do ruky.

„To je moja puška!" vykríkol Matt a chcel si po ňu ísť, ale dostal kopanec do chrbta od vojaka na koni a rozpleštil sa na zemi. Mama sa k nemu sklonila, chytila ho za ramená a triasla ním, aby sa znova nadýchol, pretože kopanec mu vyrazil dych.

Mary si zakryla ústa, aby nevykríkla, keď sa na prahu domca zjavil otec. Indián, kráčajúci za ním, ho sotil k matke a Mattovi. Mary k nim tiež pribehla. Otec ich všetkých objal. Po sluche a po líci mu stekala stružka krvi, aj košeľu mal zababranú. V očiach mal zdesenie rovnako ako matka. Nestihli si ani nič povedať, už ich Indiáni od seba oddelili a každému osve spútali ruky. Konce povrazov popriväzovali o hrušky sediel vojakov. Francúzi čosi hovorili, no Jemisonovci nerozumeli ani jedinému slovu.

„Ale my nie sme Briti," pokúsil sa otec o vysvetlenie. „To je omyl, my sme Íri, pas des Anglais, pas des Anglais," skúšal francúzsky. Ale dočkali sa len opovržlivého pohľadu, akoby boli dajaký odporný hmyz, čo treba zašliapnuť alebo hodiť do ohňa.

Podporovatelia12

Podporovatelia

O autoroch

O autoroch

Erika  Jarkovska

Erika Jarkovska

Od roku 2015 autorka, od roku 2016 aj vydavateľka.

Názov organizácie Erika Jarkovská
Miesto realizácie projektu Zvolen
Adresa Lipová 3310/31, 96001 Zvolen, Slovensko
Telefónne číslo 0918677658
Web www.enribook.sk

Kontaktujte autora



Poďakovania pre darcov (perks)

  • Zobraziť ostatné

Platba (payment)



5 € 5 000 €

StartLab nie je e-shop

Sme platforma, ktorá pomáha realizovať verejnoprospešné projekty.
Darca podporuje verejnoprospešný projekt darom v ľubovoľnej výške (alebo v minimálnej výške, ak má záujem o konkrétne Poďakovanie) a ako prejav vďaky vyjadrenej Autorom, si môže zvoliť jednu z možností, ktorú Autor ponúka medzi tzv. Poďakovaniami pre darcov. V prípade úspešnej kampane je autor povinný poskytnúť darcom prisľúbené Poďakovania pre darcov. V prípade neúspešnej kampane, darcom ich dary vrátime v plnej výške. Viac informácií.

Kontakt