Takže... Viete čo (okrem iného) skúmal Albert Einstein?
Skúmal, prečo sa Merkúr točí okolo Slnka tak, ako sa točí.
A viete, čo skúmal Erwin Schrödinger?
Akým spôsobom sa častice pohybujú v priestore. No a poznáte Michaela Faradaya? Že nepoznáte?
To bol vedec, ktorý bol zvedavý na to, čo sa deje v prázdnom priestore medzi magnetom a drôtom.

.A TOTO UŽ JE NA ČO DOBRÉ? ČO Z TOHO BUDEME MAŤ?

Hrdinami knižky, ktorú by sme radi vydali aj s vašou pomocou, sú štyria spolužiaci.
Doobeda majú školu, poobede trochu tiež. Potom idú domov a niektorí z nich si píšu domáce úlohy. Iní zase píšu spolužiakom, že čo na domácu úlohu vlastne majú robiť, lebo nedávali pozor. No a ak nejdú niekam von, sú až do večera online.
Ale dnes idú všetci štyria domov obkľukou cez mesto. Jeden z nich musí v meste počkať na mamu – musia ísť k zubárovi pre nejakú kartu (alebo čosi také) a potom kúpiť mladšej sestre do školy papuče (alebo čosi také).
Cukráreň je plná ľudí, šálky s čajom štrngocú, vzadu v rohu niekto telefonuje. V rádiu hrajú niečo fakt dosť dobré, ale prerušia to správy, že na Marse pristalo nejaké vozítko a...

– Čože?
– Že na Marse pristalo nejaké vozítko.
– A čo tam bude robiť?
– Nejaké kamienky tam bude zbierať, či čo.
– A to už je na čo dobré? Čo z toho budeme mať?

Čo teda robia vlastne vedci v práci? A ako sa to týka štyroch spolužiakov na zmrzke? Ako sa to týka ich kamošov? A týka sa ich to vôbec?

Je celkom možné, že väčšina z nás sa už vo svojom okolí stretla s otázkou "No a na čo už je toto dobré?". Možno sme si tú otázku neraz položili aj my sami, keď sme sa v novinách alebo na internete dočítali o nejakom vedeckom objave. A čudovali sme sa, keď bol tento objav opísaný ako niečo „mimoriadne" alebo „prevratné".
Ba čo viac: všetci vedci sa zhodli, že ten objav je niečo „dlho očakávané". No a my sami sme si ani nevedeli predstaviť, že „na čo je taký objav dôležitý". Vlastne sme tomu celému ani trochu nerozumeli.

Prečo je teda dôležité, že Merkúr sa točí okolo Slnka „nejako divne" a „inak, než sme si mysleli"? Načo je dobré vedieť, ako sa šíria častice v priestore? Veď väčšina ľudí ani nevie, čo sú častice, a už vôbec nie to, že sa šíria v priestore. A tamten... ako bolo to meno?... Faraday?... to bol ten s tými magnetkami? Skrátka - prečo sa veda zapodieva takýmito vecami a nie iba niečim praktickým? Prečo niektorí vedci skúmajú veci akoby „odtrhnuté" od každodenného života?

.MY A NAŠA KNIHA

Knihu sme vymysleli a napísali my dvaja: Samuel Kováčik, fyzik, zakladateľ projektu Vedátor. Študoval teoretickú fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2017 založil platformu pre vedcov na popularizáciu vedy Vedátor, ktorá prináša blogy, popularizačné vedecké prednášky aj podcasty; a Ján Kurinec - výtvarník a ilustrátor, ktorý zbožňuje vedu rovnako ako výtvarné umenie a je spoluautorom knihy KLIKAL SOM A ČÍTAL SOM, ktorú sa podarilo vďaka kampani na StartLab vydať.

Obaja Vám, opäť, sľubujeme, že nikto z vás túto knižku nebude musieť vrátiť na policu len preto, že jej nerozumie. A každé cudzie slovo, na ktoré tu natrafíte, vysvetlíme správne a hlavne jednoducho.

.KDE, ČO A KEDY?

Kniha má 72 strán.
Cieľovou skupinou našej knižky sú decká stredného školského veku (11/12 - 14/15 rokov) - čiže žiaci, ktorých fyzika onedlho čaká alebo sa ju už učia v škole. Naša kniha je síce určená deťom, ale je aj pre Vás - pre ich rodičov, pre ich učiteľov.
Knižku dokončujeme v priebehu októbra 2020. Prostriedky získané v kampani použijeme na tlač knihy, ktorú plánujeme na koniec roka.
Knižky budeme rozposielať v januári 2021. S Novým rokom príde aj nová kniha :)

Ukážky z knihy si môžete prečítať tu.