Fantastická Ukrajina
Fantastická Ukrajina
Podporíte vznik prvej slovenskej elektronickej antológie ukrajinskej fantastiky. Takmer všetky vaše peniaze odovzdáme občianskemu združeniu Pod krídlami anjelov, ktoré pomáha na hraniciach utečencom z Ukrajiny
Získaná suma
1 480 €
z cieľovej sumy
1 000 €
Kampaň bola
úspešná
Zdieľať kampaň:
O projekte
V roku 2006 pripravili Martin Králik s Milošom Ferkom prvú slovenskú antológiu poľskej fantastiky Železný generál (odvtedy iná antológia poľskej sci-fi či fantasy po slovensky nevyšla). Teraz zúžitkujú svoje schopnosti a pracujú na prvej našej antológii ukrajinskej fantastiky v elektronickej podobe.
Pomáhajú nám s tým Dmitrij Gromov a Oleg Ladyženskyj, ktorí už desaťročia vydávajú na Ukrajine pod spoločným pseudonymom Henry Lion Oldie fantasy najvyššej kvality (po česky im vyšli knihy “Zajatec železné hory” a “Cesta meče”). Ušli z Charkova do Ľvova bez osobných vecí, počítačov, kníh… Zostali im iba šaty a mobily. Preto budú jediní, ktorí z tohto projektu získajú aspoň malý honorár. Pomohli nám však rozšíriť myšlienku našej knihy medzi ďalších autorov a tak sme čoskoro mali asi 20 poviedok od 10 autorov. Nakoniec sme sa aj dohodli, že nám pomôžu knihu zostaviť. V tejto chvíli teda ešte nevieme presne, ktorí autori v knihe budú, no určite bude obsahovať poviedku jednej z najoceňovanejších ukrajinských autorov Marie Galiny. Ďalších autorov budeme zverejňovať tu pomocou noviniek. Kniha výjde v lete 2022.
Všetky ostatné peniaze získa občianske združenie Pod krídlami anjelov, ktoré v prvé týždne ruskej agresie podávali utečencom kvalitné jedlo. Dnes im nakupujú potraviny, zabezpečujú centrá a komunity pre utečencov potrebnou výbavou, dodávajú nevyhnutné lieky a zdravotný materiál a pomáhajú pri vybavovaní špecialnych potrieb pre autistické deti.
O projekte
Odmenou mi bude dobrý pocit
Páči sa vám projekt, za vašu podporu nič nečakáte, chcete iba prispieť ľubovoľnou sumou. Ďakujeme
E-book "Fantastická Ukrajina"
Minimálna výška príspevku
10 €
Prvá slovenská antológia ukrajinskej fantastiky
Doručenie: leto 2022
E-book + nove Jupitery
Minimálna výška príspevku
20 €
E-book antológie "Fantastická Ukrajina" a elektronické časopisy Jupiter 10 - 14
Doručenie: leto 2022
E-book + komplet Rogerbooks
Minimálna výška príspevku
30 €
E-book antológie "Fantastická Ukrajina", elektronické časopisy Jupiter 0 - 14, elentronické zbierky poviedok "Železonoc a jiné podivnosti" Petry Slovákovej a "Telo a iné kyberhrôzy" Zuzany Droppovej
Doručenie: leto 2022
Kniha od Artis Omnis + e-book + komplet
Minimálna výška príspevku
35 €
Okrem predchádzajúcej odmeny získate aj tlačenú knihu od Artis Omnis.
Doručenie: leto 2022
Strana reklamy vo "Fantastickej Ukrajine"
Minimálna výška príspevku
100 €
Jedna strana reklamy v antológii, určené pre firmy
Doručenie: leto 2022
Novinky
Poďakovanie od Pod krídlami anjelov
Update #7, 26.05.2022
Spolu zo zmeškanou platbou sme nazbierali rovných 1500 eúr. 20 sa stiahlo za platby kartou, 50 dostala prekladateľka Polina z Ukrajiny, ktorú sme zohnali na poslednú chvíľu, 80 H. R. Oldie a presne 1350 išlo občianskemu združeniu Pod krídlami anjelov.
Všetci vám veľmi ďakujem. No Jozef Hucman z tohto združenia chce poďakovať širšie:
Ahoj Fandom !
Chcem sa Vám poďakovať za Vašu podporu pri pomoci vojnovým utečencom. To slovné spojenie VOJNOVÝ UTEČENEC znie dosť sterilne a neosobne, no skrývajú sa pod ním veľmi silné príbehy, často s fatálnym medzipristátím. Bol som pre VOJNOVÝCH UTEČENCOV variť na hraniciach s Ukrajinou, keď sa to ešte dalo a keď sa štát rozhodoval, či niečo robiť. Bola zima a prichádzali matky s deťmi, ktoré často nevedeli ani chodiť a preto hneď za hranicami prvá vec, čo bola zložená a mohli si vziať, boli kočíky. Mnoho matiek ale bolo natoľko traumatizovaných bezprostrednými udalosťami, ktoré ich postihli posledné dni, že svoje dieťa nechceli pustiť z ruky. Deti si pritískali k sebe a nevideli, že soplíky im v tej zime už primrzli k brade a k oblečeniu. Keď sa dostali do vyhrievaného stanu, trvalo hodnú chvíľu, kým ich pustili z rúk do postieľok. Videl som 80 ročného deduška s napoly naplneným rybárskym ruksakom a igelitkou, kde mal pár fotiek. Nič viac. Už neplánoval nový začiatok. Chcel len v pokoji niekde dožiť. Matky s deťmi s pýtali po jednom páročku, lebo na viac nemali peniaze a len aby sa deti (5-8 ročné) trošku najedli. Keď sme im povedali, že sa môžu dosýta najesť zadarmo a ešte ich nabalíme na cestu, často sa rozplakali. Boli to nevypovedané, no pochopené príbehy. Nemuseli nič vravieť a všetko bolo jasné. Deti sme vedeli zabaviť, rozosmiať, no maminky sa usmievali cez závoj zúfalstva len preto, lebo videli smiať sa svoje deti. Boli to silné chvíle a poznačili ma natoľko, že som ani na sekundu nezapochyboval, čo je moja povinnosť. Doteraz pomáham, ako sa dá tam, kde je to potrebné. Určite sú aj takí, čo pomoc zneužívajú, ale to neznamená, že prestanem pomáhať tým, ktorí ju naozaj potrebujú.
Ďakujem Vám, za to, že ste aj Vy priložili ruku k dielu a aj keď ste nezažili tie príbehy a neprecítili to zúfalstvo a skutočné utrpenie, ako ja, tak ste pomohli a prispeli. Suma, ktorú ste poskladali, sa použije na dopravu detí zo sirotinca v SUMY na horskú chatu, ktorú som vybavil. Strávia tam 2 týždne v pokoji a kľude bez toho, aby museli každú noc do krytov.
Máme už pokrytú cestu sem, ubytovanie, stravovanie, ostalo nám pokryť cestu naspäť z BB do Uble, čo už dáme dokopy.
Hucko
Posledná ukážka
Update #6, 04.05.2022
Marina a Sergej Djačenko
Marina a Sergej Djačenkovci sú manželia a spoluautori. Narodili sa v Kyjeve, momentálne žijú s pracujú v Los Angeles. Napísali viac ako 30 románov a desiatky poviedok. Veľa ich kníh bolo preložených a vydaných v USA, Veľkej Británii, Číne, Brazílii, Taliansku a v mnohých iných krajinách. V češtine im vyšli romány “Rituál” a “Vita Nostra”. Získali viac ako stovku literárnych cien.
Marta (ukážka)
Pili, priali nováčikovi čo najviac úspechov, predstihovali sa v úctivých, vrúcnych a solídnych gratuláciách, rozprávali mu o nádherách tunajšej „ich“, rýdzej prírody, o včasnej jari a čírom povetrí (tu to nie je ako v uliciach Moskvy- samý plyn, prach a sadze!), o lacnote priam zázračnej, výrobkoch a produktoch zhotovených bez zásahu chemikálií a umelých hmôt a o ďalších prednostiach provinčného života; pričom to znelo tak úprimne a vrelo, že sa fakticky čudoval, prečo sa vlastne všetci absolventi fakúlt medicíny rad za radom nehrnú ,nefujazdia bez ohľadu na prekážky sem, do oblastnej nemocnice v meste N...
Potom ochabli a roztárali sa - začali spomínať prípady z praxe a z týchto jednoduchých, neštylizovaných, obludných príbehov reality sa Denisovi po chrbte rozbehli zimomriavky.
“Čo už, dáko bude,” povedal primár, ktorý si všimol zmenu jeho nálady. Aspoň sa tu životu priučíš. Okúsiš realitu synak, takú, bisťu, o akej sa tým vašim učencom ani nesníva. A aj bytík ti tu o rôčik dva vybavíme. Hej, zariadime to, o tom nepochybuj. Ženú ti nájdem dobrú a azda aj peknú... Ľudia si ťa budú vážiť a šanovať - tuná to totiž nie je ako u vás, u nás ak a keď je človek úcty hoden tak mu dáme, poskytneme, dožičíme všetko, trebárs aj poslednú košeľu...Nuž a desiť či omínať ťa tu všeličo bude len sprvoti, kým si neprivykneš. Potom už nie… pretože taký je život a realita...
Kolega, ktorý sedel oproti Denisovi (ten si ani za nič nevedel zapamätať jeho jednoduché meno a priezvisko, ktoré znelo priam zrebne ľudovo) sa zahihňal, z konzervy popritom vykutrával posledný kúsok makrely.
“Hej, hej… Keď Marta dorazí po prvýkrát, tak sa vám veru ústa šmýkať prestanú. Drsné je to, priateľko… No a keď sa už dovalí po desiatykrát…”.
Denis nič nepochopil, ale všetci za stolom zrazu zmĺkli a pozreli na pojedača konzerv. A ten len žviakal a tváril sa, že sa nechumelí, že sa vlastne nič také zvláštne nestalo.
“Žeby tu Martou mysleli skon… koniec ..exitus?” neisto uvažoval Denis.
Uplynula prinajmenšom šesťdesiat sekúnd, kým sa nezáväzné trkotanie okolo stola zasa rozprúdilo.
Denis sa poslušne zosunul na pohovku zahalenú starým belasým voskovaným plátnom.
Primár vykročil ambulanciou, zafunel a pošúchal si bradu.
“Čiže... Povedz mi ty človeče, čo ťa sem vlastne čerti niesli? Si si predsa mohol aj tam u vás dajaký flek splašiť... “
Denis uhol očami, ale primár odpoveď od neho ani nežiadal. Sadol si za stôl, premeral pohľadom pyramídu kartónových fasciklov so zauzlenými šnúrkami (Denis už také dávno nevidel), vytiahol z náprsného vrecka guľôčkové pero (jeho pracovných plášť bol čistý a vyžehlený, ale častým opakovaným vhladzovaním sťaby takmer spriesvitnel)
“Je v tom ženská?” spýtal sa primár, pričom mimovoľne cvakal perom, vysúval a zasúval valček s tuhou.
Denis mechanicky pootáčal tienidlom stolovej lampy, ktoré zhotovili z röntgenového snímku.
Stenami sa zamihali siluety číchsi rebier, letmo zamrel aj sťaby na štvorčeky cestoviny nasekanú chrbticu.
“Rozumiem,” riekol primár napokon. “Odkrútiš mi tu aspoň rok?”
“Hej no…” pokúsil sa Denis.
“Jasné,” povedal primár. “A je tu ešte taká záležitosť…”
Zmĺkol, v duchu formuloval.
“Odkrútim si to tu, neulejem sa,” využil pauzu Denis. “Veď preto som…”
“Jasné, jasné…” zopakoval primár hlasnejši. “Zaskočí k tebe istá… Dorazí.. zastaví sa..alebo azda aj nie. Ani sám diabol veď veru nevie, ako je to s ňou a čo si zmyslí... Hm - hádam sa ani nezjaví, neprikvitne, lenže by som sa veru na to príliš nespoliehal…” Denis mlčal, to, čo počul, ho mierne vykoľajilo.
“Radšej to stručne zhrniem,” povedal primár rázne. ”Čiže ak k tebe na byt dorazí..no proste ktokoľvek a začne ťa dakde volať, nechoď nikam. Nenechaj sa zmiasť, ani vyľakať, neotváraj dvere, tvár sa, že nepočuješ. To je všetko a basta. “
“A kto teda dorazí?” spýtal sa Denis.
Rozhovor s Pod krídlami anjelov, o.z.
Update #5, 04.05.2022
Ernest Marinin - Len spolu (ukážka)
Update #4, 20.04.2022
Deň po uverejnení prvej ukážky z antológie Fantastická Ukrajina sa nám podarilo dosiahnuť cieľovú sumu. Ešte stále však máme vyše dvoch týždňov crowdfundingu. A tak snáď druhá ukážka prispeje k tomu, aby sme vojnovým utečencom prispeli výrazne viac.
Ernest Marinin (pravým menom Rabinovich Ernest Khaimovich) sa narodil v roku 1939. Pracoval ako výskumník a strojný inžinier, neskôr ako profesor. Je ženatý, má dcéru a vnučku, žije v Charkove. Napísal viac ako 30 sci-fi poviedok, v roku 2006 mu vyšla zbierka „Väzeň“. Spolu s dcérou Helenou vydal tri detektívne romány pod pseudonymom Andrey Khazarin. Je aj prekladateľ z angličtiny do ruštiny a ukrajinčiny, preložil diela Dicka Francisa. Louisa L`Amoura a ďalších, poväčšinou autorov detektívok.
Sedel som s cigaretou v ruke a neodhodlal som sa zapáliť si, aby som nenarušil špecifickú vôňu októbrovej atmosféry, lahodnečerstvohrejivej bez vzruchu...
Zrazu zaznel úsečný pravidelný klepot: štyri alebo päť úderov. A potom ešte dva.
-Natálka priletela, - povedali pri susednom stolíku.
Pozrel som tam. Natálka bola sýkorka: čulá hrudka s hrdielkom z kvitnúcich púpav a končistým noštekom. Paberkovala na stole. A tí dvaja sa na ňu dívali.
Všimol som si ich, len čo dorazili. Nemohli ste ich nepostrehnúť, hneď vám udreli do očí. Najsamprv ich šaty: on aj ona mali striktne čierne obleky zo splývavej látky, ktorá evokovala flanel. Oni sa však v tých oblekoch uhniezdili akosi tak útulne, že háby, ktoré dnes pokladáme viacmenej za raritu, nepôsobili ako smútočné rúcha ani ako rovnošaty príslušníkov pohrebnej služby. Na úbeľových manžetách sa matne nevtieravo leskli drobné gombíky. On mal kravatu, ona motýlika... Nuž, a potom tváre. Samozrejme, boli to manželia, prežili spolu prinajmenšom štvrťstoročie, čo však neprezrádzal ich vek, pretože bez ohľadu na viditeľné šediny vyzerali oveľa mladistvejšie, ale jednoducho mali rovnaký výraz tváre ako ľudia, ktorí dlho zažívajú dokonalý ideový aj emočný súlad, pretože sa navzájom milujú. Ich tváre upútali mnohosťou významu: zreteľne odzrkadľovali city aj myšlienky. Bolo zjavné, že sa majú radi a že im je spolu dobre a že mne by tiež bolo dobre, keby som si s nimi posedel za jedným stolíkom a potichu sa s nimi pozhováral, podebatoval si alebo by sme sa na seba jednoducho len tak usmievali a vnímali pokožkou ten teplý zlatistý deň...
Bolo však trápne vstupovať do cudzej debaty, najmä keď a ak šlo o partnerov odlišných pohlaví, a navyše v podstate nemal si im čo riecť, okrem toho, že by sa ti s nimi tak dobre zhováralo alebo mlčalo...
-Hej, to určite je to Natálka,- povedala ona. -Pozri, má kravatku a či mašľu takú inakšiu, výnimočnú. A chvost sa jej vetví do vidličky... ja ju vždy poznám podľa týchto znakov.
-A veď aj ťuká výnimočne, špecificky, veľmi presne zachováva osminkový rytmus a takt, - usmial sa on.
Jeho oči sa za tmavými okuliarmi nedali rozoznať, sivé fúzy zas zahaľovali hornú peru, ale tak či onak, úsmev to bol dobrý, prajný, žičlivý.
A môj takt i bontón sa pri pohľade naň ihneď usúvsťažnili, že je veru naozaj trápne tak zízať na nich, nuž som si odkašľal a odvrátil sa, lenže aj tak som na nich pokukoval a poškuľoval.
-Natálka, poď, vezmi si smidky,- ozval sa on.
Sýkorka zasa činorodo klopla zobákom o stôl. V tej chvíli však barman za pultom zaštrngal pohármi, vták sa vyplašene mykol a ufrngol, odletel. Žena ho odprevádzala očami, usmievala sa. Muž sa tiež usmial. Ibaže sa pritom díval na manželku. Potom si zapálil cigaretu. Kúdolček nad ňou sa sotva hýbal, pomaličky sa presúval nabok: vánok ste takmer nevnímali, ale predsa vzduch pri rieke sviežejšie a rezko prúdil.
-Aký je len pekný a utešený ten les v opare hmly, - povedal muž. –Prelestný deň. Ako maľovaný. Zrejme sa vyskytnú každý rok takéto dni, ale si ich v náhlení, zhone, frmole a haravare nie vždy všimneš...
Dosiahli sme cieľovú sumu!
Update #3, 08.04.2022
Samozrejme, stále máme 29 dní na pomoc. Chceme zdôrazniť, že ak aj nepomôžete priamo, zdieľanie sa tiež počíta.
Henry Lion Oldie - Moanha (ukážka)
Update #2, 03.04.2022
Henry Lion Oldie sú Dmitrij Gromov a Oleg Ladyzhensky. Do roku 2022 sa predalo približne 2 milióny kópií ich kníh.
Oleg Ladyzhensky sa narodil 23.03.1963 v Charkove na Ukrajine. V roku 1980 sa zapísal do Charkovského kultúrneho inštitútu ako študent katedry divadelnej tvorby, kde v roku 1984 absolvoval. Oleg sa v tom istom roku oženil. Jeho dcéra sa narodila v roku 1985. V rokoch 1984 až 1999 pracoval Oleg Ladyzhensky ako režisér. Zorganizoval viac ako desiatku inscenácií. Oleg má čierny opasok 2. dan (stupeň) v Goju Ryu Karate-do. Je hlavným inštruktorom školy Goju Ryu Karate v Charkove a plnokontaktným rozhodcom karate na Ukrajine. Má rád jazzovú hudbu.
Dmitrij Gromov sa narodil 30.03.1963 v Simferopole na Ukrajine. V roku 1969 sa jeho rodina presťahovala do Sevastopolu a v roku 1974 do Charkova. V roku 1980 sa Dmitriy zapísal na Charkovský polytechnický inštitút ako študent Katedry anorganickej chémie a promoval tam v roku 1986. Dmitriy pracoval ako chemik vo Vedecko-výskumnom ústave chémie.Oženil sa v roku 1989. V tom istom roku sa mu narodil syn. Od roku 1988 do roku 1991 Dmitry získal titul MS v odbore vedy. Od roku 1992 do roku 1994 pracoval ako redaktor. Od roku 1976 píše Dmitrij Gromov science fiction a fantasy. Jeho poviedka „Súradnice smrti“ vyšla v roku 1991 na Ukrajine. Má čierny opasok 1. dan v Goju Ryu Karate-do. Má rád tvrdú rockovú hudbu (najmä „Deep Purple“).
Na Eurocone 2006 získali H.L.Oldie titul Najlepší európsky spisovateľ SF & Fantasy roku 2006. Od roku 1991 do roku 2022 publikovali viac ako 270 kníh, vrátane dotlačí a prekladov. Viac ako 70 z nich boli prvé vydania a antológie. Doteraz im vyšlo viac ako 40 románov, 14 noviel a viac ako 70 poviedok.
Henry Lion Oldie - Moanha
V tom slove tkvie dáka niť čo láka, náznak ohlasu fláut prázdna, príchuť lepkavej mliečnej karamelky, zakázanej a preto najsladšej na svete. Pamätáte? Moan-há...opája vôňa jazmínu, roztopašne sa rúti do slanej arómy mora, južného slnka, besného démona potu, sýti sa brieždení, zľahka sa dotýka desaťtisícmi hrejivých prstov, mrmlavo mrnčí na celú báň:
-Moááá...
Počujete?
A je to ešte záhada, ktorá primäje srdcia vtáčat chvieť sa v dlaniach, predvída zázrak.
Cítite?
A volali ju presne takto: pochopil som to na prvý pohľad.
...
V ten deň som sa prebudil hodne skôr než obvykle a bol som pevne presvedčený, že sa stane zázrak. Takto sa prebúdzajú deti v deň svojich narodenín; žiaľ rokmi vnímanie sviatku matnie, zastrie ho huňatý prach: sťaby sa minca zakotúľala pod diván, aby tam meravá uviazla v štrbine medzi dlážkou a lištou parkiet na dlhé roky.
Potichu, aby som nikoho nezobudil, som sa obliekol a vykĺzol na ulicu.
Nohy ma samy zaniesli správnym smerom. Vôbec som sa preto nezačudoval, keď som ju zazrel. Zázrak sa musel udiať - a tak sa udial.
Chápete?
Hovela si pri vchode do parku, bez ostychu sa rozvaľovala na chodníku a čakala.
Čakala ma.
Podal som sa bližšie a uvelebil som sa k nej.
-Ahoj, Moanha, - povedal som.
Štipôčku prižmúrila oči, uštedrila mi svoj očarujúci úsmev.
-Moanha...smiem...
-Hej.
Natiahol som ruku a prvýkrát som sa dotkol pruhovaného zázraku menom Moanha.
Áno, sú to tigre.
No prečo nás tak nedoprajú nám pokoja, čo nás neduživých degenerátov opičej rasy vábi k tým mocným dravcom? – túžime na nich zakuknúť aspoň jedným okom, postáť vedľa, trebárs na druhej strane mreží, ktorá nás od nich delí, ale tak, aby sme boli blízko, spolu...
Vy to vnímate inak?
Pamätám si nádherný hrejivý smútok a žiaru Saroyanovej novely Tracyho tiger. Ako chlapec som sa do nej pohružoval a aj keď som vyrástol, veľakrát som vyťahoval z police ošúchaný zväzoček: zakaždým sa mi na moment prinavrátil ten detský pocit, že sa dotýkam zázraku. A čo až neľudsky jednoduché, šialeným vytržením predchnuté verše Wiliama Blakea?
„Tiger ,tiger burning bright,
In the forest on the night
Svojho času ma ohromili, otvorili mi čarovnú bránu! Alebo, už sa nepamätám čia, poviedka Automatický tiger. Alebo Tiger pre Malgudi od R.K. Narayana? Prípadne drobná miniatúra, obrázok, na ktorom tigre vôbec nie sú také, ako sa nám zdajú.
Lovci tigrov v sieti slov: sme jednej krvi vy a ja.
Sedeli sme teda vedľa seba. Dívali sme sa, ako vychádza slnko. Vstrebávali sme jeho lúče a radostná trýzeň nás neopúšťala: naopak, silnela, nútila ma pomknúť sa k nej, objať krk...
Vedel som že...smiem.
Smel som tak sedieť a mohol som hladiť mäkkú, počudovaniahodne hodvábnu srsť, smel som sa uškrnúť, keď na mňa z času na čas potmehúdsky zaškúlila zeleným okom. Hej, hej nie o nič menej než vám jasné, že tigre majú oči žlté , lenže moja Moanha mala zelené so šibalskými zlatistými iskričkami.
Veď som vám už predsa vravel: Moanha je zázrak.
Pamätáte?
A potom, keď slnko vyšlo úplne, vymenili sme si pohľady, mrkli sme jeden na druhého a zrazu sme neúprosne vedeli: dosť. Moanha sa rozkošnícky ponaťahovala, umožnila mi pocítiť, ako sa jej pod kožou laškovne vlnia pružné svaly , ako v nich klokoce nespotrebovaná rozjarená energia, ktorá si žiada uplatnenie!
Vstali sme a pobrali sa.
Kam nás oči povedú.
Ranní chodci sa okolo nás náhlivo mihali za svojimi podenkovými záležitosťami. Tu a tam ktosi zrazu prudko uskočil bokom, užasnuto zaohkal a čo najrýchlejšie a pratal ďalej, akoby mu za pätami horelo: ale keď som sa niekoľkokrát obzrel, nuž som si znezrady všimol úsmevy. Rojčivé, užasnuté, ostýchavo-nesmelé...kadejaké a všemožné. Úsmevy prerážali všednosť tvárí ako v marci steblá trávy, ktorá sa zanovito prediera sivým asfaltom: aspoň na deň, na hodinu, na chvíľu...a potom nech už bude čo len chce! Joj no ale dofrasa pozor: spamätajte sa, otraste! Zázrak vás sáca vrúcnym a horúcim bokom, Zázrak ticho povrieskava, žiada, aby ste mu ustúpili z cesty. Zázrak nečujne zľahka mäkko kráča popučenými dokrkvanými papierovými pohárikmi a včerajšími ohorkami: takto vy kráčať nebudete nikdy, alebo nie – dnes dorazíte do kúta, dostanete sa na roh trieliac zabudnete kým ste, z zabudnete na toho v sebe, na koho by ste si mali vôbec nikdy nespomenúť.
Vtedy sa mi mysľou mihlo, to, čo viem dnes už naisto: že takto vyzerajú aury okolo hláv svätých.
Tých svätých, ktorých svet volá boží blázni.
A či to vari nie je tak?
-No...hádam aj hej...uf jejdanenky fíhaho! -vypleštil na nás buľvy krpatý chlapík z lavičky, ktorá mu bola posteľou.
A ktovie prečo si dôležito ponaprával dohužvané sako.
A vtom už prifrčal fúzatý starší strážnik pričom kŕčovito teperil z puzdra pištoľ. Prudko zabrzdil zo desať metrov opodiaľ, v zhone chaoticky zakmásal a mykol záverom: zabudol totiž uvoľniť poistku svojho makarova.
-Občan , okamžite a bezodkladne sa vzdiaľte! Čo nevidíte, kto je pri vás? Hneď budem strieľať!
-Vidím všetko skvele a nádherne, milý pán strážnik, - usmejem sa naň, -Ibaže teda na nikoho strieľať nebudete. Nieto tu do koho strieľať. Rozumiete?
Poviem a otočím sa bokom, tak aby som pred starším strážnikom zaštítil moju Moanhu. Ruku do ohňa by som veru nedal za to, že maníkovi ako on nerupnú nervy a nevystrelí len tak zbohdarma.
Starší strážnik stráca sebakontrolu, no potom sa bleskovo spamätá a ovládne.
Ergo prejaví sa výcvik.
-Prečo ho máte bez náhubka? A bez vodidla? To neslobodno, to je neprípustné, to sa nesmie!
Stream na CON-LINE 22
Update #1, 26.03.2022
Podporovatelia
🎁 Kniha od Artis Omnis + e-book + komplet
35 €
+ 3 € ?
🎁 E-book "Fantastická Ukrajina"
10 €
+ 1 € ?
🎁 Kniha od Artis Omnis + e-book + komplet
35 €
🎁 Strana reklamy vo "Fantastickej Ukrajine"
💬 Redakcia scifi.sk podporuje! Vďaka za túto iniciatívu, Roger. Sláva Ukrajine!
100 €
🎁 Kniha od Artis Omnis + e-book + komplet
💬 Dobrý nápad, ako podporiť Ukrajincov. Slava Ukrajini!
35 €
+ 3 € ?
🎁 Strana reklamy vo "Fantastickej Ukrajine"
100 €
🎁 Kniha od Artis Omnis + e-book + komplet
35 €
🎁 E-book + nove Jupitery
20 €
🎁 E-book + nove Jupitery
20 €
+ 2 € ?
🎁 E-book "Fantastická Ukrajina"
10 €
+ 1 € ?
🎁 E-book "Fantastická Ukrajina"
10 €
+ 2 € ?
🎁 E-book "Fantastická Ukrajina"
10 €
+ 1 € ?
🎁 E-book "Fantastická Ukrajina"
10 €
+ 1 € ?
🎁 E-book "Fantastická Ukrajina"
💬 Roger, toto je skvelý nápad. Len tak ďalej :)
10 €
+ 1 € ?
🎁 E-book "Fantastická Ukrajina"
10 €
+ 1 € ?
🎁 E-book "Fantastická Ukrajina"
10 €
+ 5 € ?
🎁 E-book "Fantastická Ukrajina"
10 €
🎁 E-book "Fantastická Ukrajina"
10 €
+ 10 € ?
🎁 E-book + komplet Rogerbooks
30 €
🎁 E-book "Fantastická Ukrajina"
💬 Skvelý nápad, ďakujem!
10 €
+ 1 € ?
🎁 Strana reklamy vo "Fantastickej Ukrajine"
100 €
🎁 E-book "Fantastická Ukrajina"
💬 Ďakujeme
15 €
+ 5 € ?
💬 A teraz tam máš tam rovnú tisícovku, Maťko:-)
18 €
🎁 E-book + komplet Rogerbooks
30 €
+ 3 € ?
🎁 E-book "Fantastická Ukrajina"
15 €
🎁 E-book "Fantastická Ukrajina"
💬 ;D
20 €
+ 2 € ?
🎁 E-book "Fantastická Ukrajina"
💬 Dakujem a drzim palce
15 €
+ 2 € ?
🎁 E-book "Fantastická Ukrajina"
10 €
🎁 E-book + komplet Rogerbooks
30 €
50 €
+ 4 € ?
Autori
Miesto realizácie projektu
Celé Slovensko
Martin Králik
Majiteľ vydavateľstva Rogerbooks, vydavateľ a šéfredaktor prvého a jediného slovenského sci-fi a fantasy časopisu Jupiter. V minulosti spoluzakladateľ prvého slovenského sci-fi časopisu Fantázia a spolutvorca podcastu Rádio Fantastika
Kontaktovať autora
Odmeny
Odmenou mi bude dobrý pocit
Páči sa vám projekt, za vašu podporu nič nečakáte, chcete iba prispieť ľubovoľnou sumou. Ďakujeme
E-book "Fantastická Ukrajina"
Minimálna výška príspevku
10 €
Prvá slovenská antológia ukrajinskej fantastiky
Doručenie: leto 2022
E-book + nove Jupitery
Minimálna výška príspevku
20 €
E-book antológie "Fantastická Ukrajina" a elektronické časopisy Jupiter 10 - 14
Doručenie: leto 2022
E-book + komplet Rogerbooks
Minimálna výška príspevku
30 €
E-book antológie "Fantastická Ukrajina", elektronické časopisy Jupiter 0 - 14, elentronické zbierky poviedok "Železonoc a jiné podivnosti" Petry Slovákovej a "Telo a iné kyberhrôzy" Zuzany Droppovej
Doručenie: leto 2022
Kniha od Artis Omnis + e-book + komplet
Minimálna výška príspevku
35 €
Okrem predchádzajúcej odmeny získate aj tlačenú knihu od Artis Omnis.
Doručenie: leto 2022
Strana reklamy vo "Fantastickej Ukrajine"
Minimálna výška príspevku
100 €
Jedna strana reklamy v antológii, určené pre firmy
Doručenie: leto 2022