SPOSA BB v tomto roku bude postupne prinášať inovácie , ktoré vychádzajú z práce dobrovoľníkov - študentov. Vďaka za túto iniciatívu Viky Mamatejovej, ktorá vymyslela tento model a naďalej ho bude koordinovať v rámci svojich ľudských a profesných možností.
Prichádza "ZÁPISNíK DOBROVOĽNÍKA"

Prinášame dva príspevky, od mladých, ktorí pomáhajú autistom v SPOSA BB. 

Zápisník dobrovoľníka //1//
Veľa ľudí sa ma pýta, prečo to robím zadarmo a čo z toho vôbec mám? Ono to však nie je úplne zadarmo.
Som platená skúsenosťami, novými zážitkami a úsmevmi.
Človek, ktorý to nezažil si nevie úplne predstaviť, aké to je, keď ho dieťa, ktoré ledva udrží s niekym očný kontakt chytí za ruku a ide s ním niekam dobrovoľne.
Keď sa naň to dieťa usmeje.
Nebudem klamať, že je to vždy ľahké.
Vlastne nie je, je to pomerne dosť únavné – študovať, pracovať a ešte aj dobrovoľníčiť vo voľnom čase.
Je únavné vidieť, že niektoré veci nefungujú aj keď pre to robíte maximum.
Je únavné stagnovať na jednom bode, z ktorého sa neviete pohnúť ďalej.
Ale vždy príde moment, kedy si človek povie, že to stojí za to. Niekedy je tých momentov viac, niekedy menej, ale vždy tam sú – treba len skutočne otvoriť oči a je to vidieť.
V.Mamatejová

Zápisník dobrovoľníka//2//
Nielen vy učíte deti, ale taktiež aj oni vás.
A to každým svojim krokom.
Každý deň treba pracovať na tom akú aktivitu vymyslíme a ako k nim budeme pristupovať.
A samozrejme tým pádom rastieme aj my.
Najlepším pocitom je keď vám dieťa dá ako spätnú väzbu úsmev
Nikdy neviete komu zmeníte deň alebo aj celý život.
To platí aj opačne.
Keď som v SPOSe vždy zabudnem na starosti
osobného života.
Je to taká motivácia na celý týždeň.
Najdôležitejšie je spoznať osobnosť dieťaťa a zistiť čo ho baví.
Je neskutočné akú energiu vám ľudia dávajú práve tu, za čo som vám neskutočne vďačná ďakujem.
A je neskutočné aké kamarátstva vznikajú práve tu.
Natália Kocková