Svadba v obci Rejdová dodnes predstavuje jednu z najbohatších príležitostí, v rámci ktorých je možné spoznať prejavy tradičnej kultúry v ich premenách a dynamike. Táto hornogemerská obec dodnes poskytuje široký priestor na skúmanie prejavov folklóru a ľudovej kultúry.

Ján Kolesár (rodák z Rejdovej a znalec miestnych pomerov) viac, ako desaťročie skúmal a dokumentoval rejdovskú svadbu, a to od najstarších zmienok v 16. storočí až po súčasnosť. Nazhromaždil bohatý materiál vhodný na zverejnenie.

Na spoluautorstvo prizval etnomuzikologičku Alžbetu Lukáčovú, ktorá prispela časťami týkajúcimi sa hudobno-folklórnej stránky svadby a pripravila celý rukopis na vydanie.

"Už moj vĭenok snimaju, na klineček vešaju, takje se mi, moj Janiček, smutňe časi stavaju."

Rejdovská svadba ako obecné divadlo

Aj keď priebeh svadby bol podobný ako v dedinách blízkeho či vzdialenejšieho okolia, tá rejdovská mala aj svoje špecifické črty. Aké, ozrejmuje monografia prostredníctvom doteraz nezverejnených faktov a unikátnych pramenných materiálov.

V obci sa nekonala žiadna iná spoločenská udalosť, počas ktorej by odznelo toľko piesní, ako to bolo pred svadbou a na svadbe samotnej. Vynikajúci speváci a speváčky svojím sugestívnym viachlasným prejavom spolu so sláčikovými a cimbalovými kapelami (či po vojne aj tanečnými muzikami) vytvárali hudobnú kulisu svadby a jej nezameniteľný kolorit.

Svadbou žila celá obec. Jej obyvatelia ani nemuseli byť jej hosťami, aby vedeli, čo sa na nej deje, kto a akú pieseň spieva a kto svadobčanov zabáva. Svadby sa spravidla zúčastňovala široká dedinská pospolitosť. Aktívni boli najmä svadobčania, no dôležití boli aj tí, ktorí sa prizerali – stávali sa tak divákmi a zároveň účinkujúcimi veľkého obecného divadla.

Na svadbe v Rejdovej sa spievalo prakticky po celý čas.

"Upečte mi, mamko moja, tot kolač, bo ja idem, ma mamičko, het od vas.
Upečte mi, mamko moja, veliki, bo ja idem, ma mamičko, naveki."

Aké sú spomienky pamätníkov na svadby?

Rôzne. Rejdovčania nasledovali dlhoročnú tradíciu, no zároveň ju inovovali, obohacovali, niektoré jej časti vypúšťali a pretvárali.

Odbavovanie sa mohlo líšiť nielen medzigeneračne, ale aj v rámci jednotlivých rodín v jednej generácii. Aj preto si pamätníčky a pamätníci na vlastné aj cudzie svadby nespomínajú rovnako. Túto rôznorodosť odráža aj naša publikácia.

Čo v knihe nájdete?

• 30 kapitol o predsvadobných a svadobných zvykoch, ako i o živote po svadbe,
• viac ako 100 notových transkripcií,
• cez 300 doteraz nezverejnených historických fotografií,
• vyše 50 fotografií zo súčasnosti,
• prvý raz zverejnené fotografie Karola Plicku,
• viac ako 50 nahrávok tradičného spevu a hudby,
• starobylé svadobné reči v rejdovskom nárečí,
• unikátne výpovede pamätníkov,
• vyše 500 strán bohatých na informácie a obrazový materiál.

"Nadže ste me, mamko moja, tam dali,
ket ste se vi s tima ludmi neznali."

Kniha obsahuje aj hudbu

Publikácia obsahuje zápisy 112 piesní, ktoré sa spievali na
rejdovských svadbách. Tieto notové záznamy sú transkripciami historických i súčasných nahrávok, ktoré dokumentujú originálnu a bohatú vokálnu tradíciu obce.

Súčasťou publikácie sú i nahrávky autentických podôb viachlasného spevu, ktoré si čitatelia môžu prehrať prostredníctvom QR kódu.

Nevesta a ženích nemohli byť v čele
svadobného sprievodu. Verilo sa totiž, že najmä nevesta by mohla byť počas
cesty na sobáš ohrozená zlými silami.

Ako použijeme Vaše peniaze?

Na vydanie knihy sa nám už podarilo získať financie – z verejných zdrojov nás podporil Fond na podporu umenia a finančné prostriedky nám venovala aj obec Rejdová.

Stále nám však chýbajú peniaze na to, aby sme knihu mohli dokončiť a potom vytlačiť v dostatočnom množstve tak, aby bola navyše reprezentatívna, krásna, na kvalitnom papieri a v dobrej väzbe.

Budeme vďační, ak nám pomôžete vydať Tradičnú svadbu ako jedinečnú publikáciu založenú na dlhoročnom výskume ľudovej kultúry. Veríme, že poznanie minulosti je dôležité pre nás všetkých a v konečnom dôsledku vedie k tomu, aby sme sa stali lepšou a vzdelanejšou spoločnosťou. Ďakujeme!

O autoroch

Ján Kolesár
vysokoškolský pedagóg
Pochádza z Rejdovej, kde prežil detstvo i svoju mladosť. Počas celého svojho pracovného života sa aktívne zapájal do kultúrno-spoločenského diania a života rodnej obce Rejdová. Je členom Folklórnej skupiny Hôra Rejdová, kronikárom obce a mnoho rokov sa venuje výskumu a regionálnej histórii.

Je autorom publikácie Rejdová – monografia obce, ktorá v roku 2013 získala prvé miesto v súťaží o najkrajšiu monografiu obcí Slovenskej republiky. Je veľkým patriotom, znalcom miestnej histórie a tradičnej ľudovej kultúry obce Rejdová.

Alžbeta Lukáčová
etnomuzikologička a hudobná dramaturgička
Pochádza z Banskej Bystrice, kde dodnes žije. Je aktívna vo výskume a popularizácii folklóru, a zároveň pôsobí ako dramaturgička Štátnej opery. Je autorkou mnohých odborných štúdií o ľudovej hudbe i knižnej monografie Samko Dudík a jeho kapela: Fenomén výraznej osobnosti v tradičnej hudobnej kultúr, za ktorú dostala v roku 2011 cenu prezidenta SR za pozoruhodný vedecký počin. 

Realizačný tím

Autori: Ing. Ján Kolesár, PhD. a Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD.
Recenzentky: Mgr. Petra Krnáčová, PhD., Ing. Mária Brdárska
Úprava textov: Mgr. Gabriel Rožai, PhD., Mgr. Ján Kubaský-Pavlík
Jazykové korektúry: Mgr. Kamila Ulmanová
Revízia nárečových zápisov: Mgr. Gabriel Rožai, PhD.
Sadzba nôt: Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD.
Preklad resumé: Mgr. Marta Valihorová, PhD.
Odborné konzultácie: Mgr. Katarína Babčáková, PhD., Ing. Mária Brdárska, Mária Huňáková, Mgr. Agáta Krausová, PhD., Mgr. Ján Lipták
Design/layout © Štúdio Inak – Ing. arch. Ingrid Krajčovičová

Vydavatelia: Cultura Ethnica, o. z. a obec Rejdová