Táto kniha vyplní dieru. Ibaže by nie...

Slovenská chrípka je zbierkou poviedok z dedinského a malomestského prostredia, ktoré sa snažia láskavou, vtipnou formou pranierovať tupotu, alkoholizmus a iné neduhy slovenského vidieka. Nie sú to mentorské, agitačné poviedky, skôr divoké, až mysteriózne príbehy, ukazujúce dobré stránky zdanlivo beznádejných ľudí. Je to slovenský vidiek, ako ho poznám a mám odžitý na vlastnej koži (a iných orgánoch). Nie drsný a hrubý, ako ho vnímali Urban či Pišťanek, ale skôr smutne veselý, ako ho videli Šikula, Pankovčín, alebo Jaroš.

Napísanie knihy podporil Fond na podporu umenia.

Autorom obálky a skvelých ilustrácií je Michal Šplho, Design Amorandi.

Snehulienka a sedem statočných (úryvok):

Keď dopijú fľašu, Mária už sladko spí v šťavnatej júlovej tráve (zajtra
pokosím, pomyslí si Dodo, a prestanem sem šťať) a pri hlave jej horí sviečka s modliacou sa podobizňou Panny Márie, jej patrónky. Pohľadu na tú nevinnosť sa nevedia nabažiť. Dodo odkiaľsi prinesie hrubú knihu a začne z nej nahlas predčítávať. Príliš silno ešte cítia nočnú návštevu nebožkej mamy a hľa, Všemohúci pán ich dnes pozdravil zase – touto nežnou nádherou, ktorá si pýta ich ochranu, ale zároveň nad nimi ochranné krídla roztvára. Také myšlienky v nich Dodove čítanie z knihy vyvoláva.
„Toto je veľmi dobrá kniha,“ pochvaľuje si Paplón. „Pasuje ku pálenke, ale aj k vínu by sa hodila.“
„To je Biblia,“ povie Dodo.
„Veď vravím, dobrá kniha.“

Slovenská chrípka melie pomaly, ale... oné...

Etnograf a prehistorik Berky Jariabok™ sa tomuto ničivému súkoliu venuje
už od minuloročného leta v roku 1970. Ani on však netuší, či Slovač ustojí toto tsunami destilátov a hoaxov. Šťastný koniec ich životných príbehov sa rozplynul v slivkovom kvase, morálne posolstvo však pretrvalo. Len sa ho zatiaľ nepodarilo nájsť. Bohvie, kam sa podelo. A či vôbec voľakedy bolo.

S vašou podporou budem môcť túto knihu - ba priam svedectvo - vydať.

Azda sa v nej kdesi nájde aj akési posolstvo, ale sú to drsné, až citlivé príbehy, a dobre viete, ako je to s morálkou na Slovensku: Kde nie je, ani čert neberie. Ibaže by kdesi bola...

„No a,“ začal Peržeľ, „bol si na druhej strane? Chvíľu si nedýchal, vieš? Prišlo ti
zle, naložili sme ťa do auta a cestou sem si nám normálne zomrel. Až tu ťa oživili. Videl si tunel a svetlo na konci?“
Na chvíľu som sa zamyslel, že čo som to na onom svete vlastne videl.
„Žiadny tunel neexistuje,“ povedal som po chvíli. „Je tam len svetlo.“

Spovedník (úryvok):

Andrej kmital vydeseným pohľadom z nej na čosi vzadu pri stene. Potkan, napadlo jej, ale nič tam nevidela.
„Bolí ťa niečo? Andrejko, bol to len zlý sen, alebo ťa niečo bolí?“
Zodvihla ho do sedu a silno objala. Andrej si schoval hlavu na jej prsia a potichu vzlykal. Lucia cítila, že sa pomaly upokojuje. Naďalej sa mu tíšivo prihovárala a hladkala ho po spotených vlasoch.
„Ešte tu je?“ opýtal sa Andrej po chvíli slabým, tenkým hlasom, takmer až šeptom.
„Čo, Andrejko? Čo si videl? Pot... Pavúka?“
Andrej na ňu uprel zaslzené oči a šepol: „Starú ženu!“

Kedy bude kniha na pultoch?

To nie je len v mojich, ale aj vo vašich rukách. Ja sám som zvykol podporiť všeličo, ale od istého času posielam peniaze prednostne na Ukrajinu. Pochopím, ak ste na tom rovnako. Ak sa vám však predsa len niečo zvýši a pošlete to na túto bohumilú knihu, využijem to na prípravu a tlač. Čokoľvek navyše mi pomôže pri propagácii knihy na sociálnych sieťach a v médiách, ako aj na vydanie elektronickej verzie. Ak všetko dobre pôjde, poštár Vám s balíčkom zazvoní ešte v máji. Ibaže by nie.

Ďakujem za podporu.