Rozhodol som sa vydať kihu "naivnej kramárenskej literatúry"

V knihe, ktorú mi môžete pomôcť vydať budú básničky a poviedky, z ktorých mnohé vznikli na Kramároch, alebo ma inšpirovali nálady a atmosféry tu odžité. Nedozviete sa žiadne vtipné historky, ani nespoznáte konkrétne mená ľudí, čo tu pracujú. Ide skôr o náhľad do nášho, zdravotníckeho prežívania.

Až keď som knihu dával dokopy, všimol som si, že častou, no nie výlučne, témou je smrť, avšak v žiadnom prípade nie je snaha knihy byť encyklopédiou depresívnosti. Sú v nej aj poviedky veselé až absurdné, ktoré stihnete prečítať pri čaji či káve.

Zároveň sa na tomto mieste musím poďakovať svojím kolegom, že vytvorili svet, ktorý ma nútil písať, rodine, ktorá roky znáša moje vychýrené "poslužbové" nálady a platforme Startlab, vďaka ktorej môj projekt dostáva šancu nadýchnuť sa a uzrieť svetlo sveta.

Kniha nemá komerčné, či literárne ambície, je to kniha-svedok.

Snažím sa v nej zachytiť, ak je to vôbec možné, emócie nemocnice.

Knihu plánujem vydať v malom formáte, aby sa dala dobre čítať napríklad aj cestou do práce, napríklad na Kramáre. Na každú časť knihy som oslovil jedného ilustrátora, ktorý dotvorí celkovú atmosféru.

Knihu tvoria dve časti:

zbierka básní: Medzi Skyllou a Charibdou

(za všetky slová, jedna ukážka):

Vitaj
Vitaj, bratku, v medicíny veľkom mori!
Neboj bude to latinsky žúr
Pamätaj, kto nepláva rychlo zhorí
tak makaj, lebo Fluctuat nec mergitur.

Povedali neboj, „naučíme Ťa disciplíne,
prídi každé ráno, presne o štvrť.“
Žiaľ naučili ste ma čosi celkom iné,
prvá lekcia - položiť ruky na smrť

zbierka poviedok: "K čaju a ku káve"

Gregor ešte raz pozrel na zem, na chodník. Ďalej tam ležali, nádherné, sýto ružovo-zeleno-čierne. Ležali tam len tak, ledabolo pohodené na chodníku.
- Humusák! – zakričalo jedno z detí.
- Vari len nedovolíte, aby.... - ďalší pokus zástupkyne Malej zanikol v jasote žiakov, keď sa Gregor konečne odhodlal a cukríky dvihol zo zeme. Pridržal si ich oproti jesennému slnku ako drahokamy. V mysli sa mu zablysol okamih z Baníkova, výjav zo starej fotografie: pyšne stojí so starkým na vrchole a smeje sa. A vzápätí si hodil cukríky do úst a začal jazykom nahlodaváť farebné vrstvy, presne ako kedysi. Keď jeho chuťové poháriky spracovali odpornú chemickú príchuť, spomenul si, prečo prestal gumené cukríky jesť. Ale teraz chuť nehrala nijakú úlohu, išlo o pocit, ktorý sa mu rozlieval do hrude. 

Ako použijem vašu podporu?

Ako autor knihy si nenárokojem žiadnu odmenu, no na jej realizáciu potrebujem pomoc profíkov.

Preto peniaze z tejto kampane pôjdu na jazykovú redakciu korektúru textu, grafickú úpravu, ilustrácie a tlač. V prípade akéhokoľvek prebytku po vyplatení týchto položiek, budú ostatné peniaze použité na krst knihy, o ktorom sa dočítate ďalej.

"Poviedky vznikli jednoznačne pod vplyvom života v nemocnici, a to do takej miery, že pri ich redigovaní som si uvedomil, že väčšina z nich má ako leitmotív smrť. Nie depresívnu, nie beznádejnú, lež takú aká je - prirodzená súčasť našich životov."

Jeseň sa hodí k atmosfére knihy

Preto je aj krst naplánovaný na jeseň, čo zároveň z nej robí výborný darček pod stromček ľuďom, ktorí sa neboja melanchólie. 

Ďakujem.