Prečo práve táto kniha?

Príbeh sa začína odohrávať v Spojených štátoch počas II. svetovej vojny. Plynule prechádza až do súčasnosti, aby sme zistili, že zlo nezomiera, len má iné podoby.

O čom je tento príbeh?

Obyčajný muž, pacifista, odmietajúci akúkoľvek formu násilia, po vstupe do armády a prežití niekoľkých mesiacov na fronte zistí, že väčšina úmrtí vojakov je spôsobená emóciami, ktoré ich opantajú v tej najnevhodnejšej chvíli.

Po zranení ho prevelia do archívu, kde narazí na tajný nemecký projekt, Projekt čistého vojaka. Vojaka očisteného od akýchkoľvek emócii, vojaka, ktorý nepodľahne stresu, strachu, vojaka, ktorý je pripravený zomrieť pre splnenie rozkazu, zabiť hocikoho a hocikde.

Jasona Dawiesa tento projekt nadchne, lenže takého vojaka treba vychovať od útleho detstva. Bude potrebovať malé deti, veľa malých detí, ktoré sú tvárne a ľahšie manipulovateľné. Kde však zobrať tú masu detí v štátoch v čase mieru? Kde a kto ich bude vychovávať? Bude s tým armádne velenie súhlasiť? Bude Projekt čistého vojaka naozaj fungovať?
Príbeh plný násilia na deťoch, ktoré uniesli, ukradli im detstvo, aby ich pretvorili na stroje, ktoré nerozmýšľajú, iba konajú.

Ako naložím s vašou podporou?

Korektúra- aj napriek mojej neskutočnej snahe, technológiám a samokontrole v pc, dokážem vyprodukovať nesmierne množstvo chýb, preklepov, chýbajúcich alebo opakovaných slov a preto to moja korektorka, Michaela, po mne číta a opravuje. Opravuje nielen chyby, ale aj štylistiku, nachádza vhodnejšie slová a slovné spojenia.

Ilustrácie- už ako malý chlapec som miloval knihy v ktorých boli ilustrácie, pomáhalo mi to k lepšej predstavivosti, fantázii, no občas vo mne vzbudzovali aj strach. Preto sa snažím dať do každej mojej knihy ilustrácie, ktoré na malý moment zastavia čitateľa a donútia ho zamyslieť sa nad dejom. Zuzka, moja ilustrátorka, mi pripravila skoro dvadsať nádherných ilustrácii a bolo dosť obtiažne si z nich vybrať len osem.

Sadzba- aby sa kniha dobre čítala, aby boli riadky pekne poukladané, aby boli strany zalomené, aby bol text akurátnej veľkosti, o toto všetko sa stará Michal. Pošlem mu dve prílohy, text, ilustrácie a krátky popis, ako si to predstavujem a za pár dní dostanem, krásne vyzerajúcu knihu.

Obálka- knihu treba zabaliť do obalu, aby bol dej chránený, aby sa nezničila skôr, ako si ju kúpite, aby z nej nevypadlo nejaké písmenko, nedajbože postava. Obálku vytvorila Zuzka, áno, tá istá Zuzka. Strávili sme mnoho hodín rozhovormi, ako by to malo vyzerať a jedného dňa, bum, presne taká, akú som si predstavoval.

Tlač- knihu, presne podľa požiadaviek tlačiarne, veľkosť, formát, farebnosť, ako jednu prílohu im pošlem cez mail a o niekoľko týždňov mi zavolajú, že knihy čakajú v sklade. 

Potom už stačí zabezpečiť len dopravu, aby sa kniha dostala do knižných veľkoskladov a odtiaľ do kníhkupectiev. Odoslať povinné výtlačky do štátnych knižníc a archívov, zabezpečiť si spropagovanie knihy, marketing, predaj, besedy, autogramiády. Nakoniec fotka s vami, s čitateľmi.

Z knihy...

„Vyhlásime im poplach, už sme ho niekoľkokrát nacvičovali, dnes si dáme ostrý,“ doktor sa doširoka usmial. „Poďme.“
Všetci traja stáli na chodbe a pozerali cez veľké okno do izby, kde deti spali. V izbe bola tma, zrazu sa rozleteli dvere, rozsvietilo sa a opatrovateľky začali kričať na deti jedna cez druhú.
„Vstávať! Poplach! Vstávať! Obliecť sa! Poplach!“ Každá jedna mala v ruke dlhú palicu, skôr taký dlhý prút a keď ktorékoľvek nerobilo to, čo malo, dostalo ranu a s krikom ho upozorňovali, čo má robiť.
„Obleč sa! Najskôr tričko, potom košeľa!“ Rana po chrbte. „Nerev a obliekaj sa!“ Ďalšia rana. „Obúvajte sa, obúvajte sa! Rýchlo, rýchlo a postavte sa do radu, poďme! Kto je posledný?!“ Jeden chlapček ukázal rukou na druhého, lebo sa ešte len obúval, dostal ranu prútom po ruke, že až spadol na zem. „Pýtala som sa ťa niečo? Pýtala som sa ťa niečo? Nepočujem?“ vrieskala na neho, chlapček sa zdvihol zo zeme a cez plač povedal, nie. „Dobrý chlapec,“ povedala milo a pohladkala ho po hlave. Chlapci tam stáli nastúpení v rade, oblečení v rovnošatách.
„Neskutočné,“ žasol major. „Koľko už majú tí najmenší?“
„Okolo dvoch rokov majú všetci, ale vek nie je podstatný, major,“ doktor hovoril spokojne. „Poslušnosť a plnenie rozkazov, to je to, čo sa od nich vyžaduje, disciplína je na prvom mieste, od disciplíny jednotlivca závisí úspech celej jednotky.“
„Sú vynikajúci, perfektné, naozaj,“ major si pokyvkával hlavou a potľapkal doktora po ramene. „Doktor, už teraz si ich viem predstaviť v boji, žiadne padavky, žiadne strachy v očiach, žiadne modlenie sa na fronte, ale tvrdo ísť za splnením rozkazu,“ zrazu stíchne a ráta ich. „Šestnásť? Nebolo ich osemnásť?“
„Bolo, ale tí dvaja boli, ako sa vraví, najslabšie ohnivko v reťazi, tak som ich nechal, aby si to s nimi oni vybavili.“
„Oni?“ major ukázal rukou na deti.

Kedy, kde a ako?

Všetky vyššie popísané kroky sú už splnené, už sa čaká len na tlačiareň. Kniha by mala ísť do predaja po novom roku, keď budete držať v rukách množstvo darčekových poukážok do kníhkupectiev, ktoré ste si našli pod stromčekom.

Kníh bude 1000 kusov, bude mať mäkkú, brožovanú väzbu, 280 strán textu a pre prvých sto záujemcov v predpredaji, (vrátane tejto platformy), aj prekvapenie v obálke, ktoré si musíte otvoriť len na vopred určenej strane, ináč vám nebude dávať zmysel. O všetkom sa dozviete na mojom FB a IG účte.

Ďakujem všetkým!