Pozor: Projekty sa na StartLabe zoraďujú podľa posledného prijatého daru. Ten váš je momentálne na úplnom konci. Nebojte sa, v poradí sa posunie hneď, ako získate svoj prvý dar.

Odmeny

Odmeny

O projekte

O projekte





TO PODSTATNÉ V KOCKE

pre rýchlych čitateľov a unavených


► KTO: Slovenskej verejnosti sme sa predstavili dvoma číslami celoslovenského literárneho časopisu FRAKTÁL, ktoré vyšli v prvej polovici roka 2018. Náš pôvod, zámer i potenciál teda už nie sú celkom neznáme; nechceli a nemohli sme prísť s prázdnymi rukami.

Jednoducho: naštartovali sme.

► ČO: Teraz však potrebujeme vašu finančnú podporu, aby sme mohli dokončiť svoj plán – vydavateľský program na celý rok. To znamená: vydať ďalšie dve čísla, ukončiť 1. ročník ako štvrťročník a pripraviť sa na ďalší rok, ktorý by už mohol byť iný, v zmysle: finančne priaznivejší. Pomôžete nám uspieť aj v druhom polčase roka 2018 s prechýlením do začiatku roka 2019.

Radi by sme udržali motor v chode.

PREČO: Vzhľadom na pravidlá Fondu na podporu umenia, v prvom roku svojej existencie časopis nemôže počítať s dotáciou z verejných zdrojov – fungujeme bez verejného financovania, každý "na vlastné triko". V roku 2019 však už budeme oprávnení žiadatelia o grant na Fonde. Preto sa dnes, v roku 2018, na vás obraciame s prosbou...

... aby ste nám pomohli doliať benzín.

► KAM: V združení i časopise fungujeme s entuziazmom a nádejou, že budúci rok v dotačnom systéme uspejeme. Tlač, tlačovú, grafickú a redakčnú prípravu (ďalších) čísel, distribučné, propagačné, účtovné a iné náklady však potrebujeme uhradiť aj tento rok a začiatkom budúceho roka. Tam pôjdu vaše vítané dary.

A bude pekný výhľad na krajinu!

ODKIAĽ: Ak nás podporíte, podporíte tým aj literárnu minulosť, súčasnosť a budúcnosť Slovenska! Nech prehovoria zo svojho miesta, bez vedľajších úmyslov a falošných zámerov. To posledné poznáme zblízka. A vieme, že najťažšie nie je začínať na zelenej lúke, ale na suchej tráve alebo vo vypálenom rybníku. To už ale hovoríme o našej prehistórii a tá do "kocky" nepatrí.

Podporte náš projekt, ktorý je sám nezištným darom kultúrnej verejnosti.

Obdarujete darované.

Ďakujeme.


▼ Náš prvý oznam pre verejnosť. To sme boli ešte len v inkubačnej dobe. ▼



Teraz už máme inkubačnú dobu za sebou.


AKO TO BOLO S NAMI

alebo udička na zvedavých čitateľov

INKUBÁCIA FRAKTÁLU: Začali sme bez vás, v ústraní. Každý a každá z nás má svoje meno, svoju tvár, svoj hlas, svoju cestu. Poznáte nás aj nepoznáte... a záleží to aj od vás (pozrite si autorov projektu). Druhá polovica roka 2016 pre nás nebola dobrá. Zažili sme nepríjemné prekvapenia, hovorí sa tomu aj marenie (našej) práce, a tiež práce iných. V roku 2017 sme tuho rozmýšľali aj naberali kuráž. A povedali si, že takto to ďalej nejde. Že chceme vziať veci do vlastných rúk a ponúknuť svoju vlastnú alternatívu: vytvoriť nový publikačný priestor – s étosom. A teda v neposlednom rade: na zlé odpovedať dobrým, na deštruktívne konštruktívnym. Pretože odmietame uzatvárať kompromisy s mocou, ktorá produkuje najmä seba samu.

► ZALOŽENIE FRAKTÁLU: Vytvorili sme nový časopis, dali mu podobu, štruktúru, profil aj zmysel. Oslovili sme desiatky autorov a autoriek, uverejnili desiatky príspevkov. Bez financií, s jediným láskavým sponzorom za chrbtom: ďakujeme. A teda aj bez odmien, platov alebo honorárov, zato s neprehliadnuteľným vlastným vkladom. Dozvedeli sme sa, ako veľmi sme potrební aj očakávaní. A dokázali "zázrak" (teraz citujeme), hoci sme vznikli takmer z ničoho. Ba predsa z niečoho: z presvedčenia.

FRAKTÁL NA TRHU: Sme nekomerčný časopis, prekračujeme hranice vlastných očakávaní. Trh nie je miestom nášho úspechu. Miestom nášho úspechu sú naši čitatelia, ich nepokojná myseľ a predstavivosť. Trh nám len pomôže, aj to nie vždy, sa k nim dostať; k tým, ktorí nás potrebujú pre svoj vlastný (nepraktický) život. Naše náklady na prípravu, produkciu a distribúciu to však nezaplatí – nie sme komerčný žurnál pre nenáročnú väčšinu. Predajom zarobíme nepatrnú čiastku v porovnaní s tým, čo vložíme (a vkladáme veľa) aj čo vyprodukujeme: krásu a hĺbku slova – aj jeho liečivú zádrapčivosť (v malom náklade). Dobro pre všetkých (vo veľkom). Kultúrne súvislosti. Individuálnu aj spoločenskú seba/reflexiu.


▼ Kratšia mailová upútavka na 1. číslo. Pravdaže, aj s citátmi z príspevkov. ▼




AKO TO BOLO PRED NAMI

alebo zlatá rybka pre najzvedavejších

► ČASOPISY S TRADÍCIOU: Slovenská literatúra, resp. jej inštitucionálna infraštruktúra, má za sebou celú reťaz káuz – nedobrých káuz – okolo literárnych "časopisov s tradíciou". Ich spoločným znakom je, že previazanie časopisu so stavovskou organizáciou vytváralo a stále vytvára priestor na zasahovanie vydavateľa (čítaj: niektorých predstaviteľov príslušnej organizácie) do práce redakcie, a teda nerešpektovanie redakčnej autonómie, pričom motívom takéhoto konania neraz bolo (a je) aj vlastné autorské sebapresadzovanie. Slovensko v tomto ohľade zaspalo dobu, v susednom Česku došlo k osamostatneniu časopisov od ich stavovského zázemia hneď po roku 1989 (zanikol Literární měsíčník, z Kmenu sa vyvinul samostatný Tvar, obnovené časopisy Host a Literární noviny boli od začiatku vydavateľsky nezávislé, rovnako Revolver revue a i.). Na Slovensku časopisy v minulosti previazané s disentom či nové nezávislé časopisy, ktoré vznikali (a zanikali) – a je ich niekoľko ozaj záslužných – nevykryli celý priestor literatúry, pretože svoje pôsobenie vymedzili užšie, inakšie (alebo sa borili s vlastnými problémami).

ROMBOID: Literárne "časopisy s tradíciou" a silným inštitucionálnym vydavateľom za chrbtom tak ďalej zohrávali (a v istom zmysle stále zohrávajú) rozhodujúcu úlohu. Ich "karma" však akoby bola poznačená zlou mocou. S naším projektom súvisí najmä jeden z nich: mesačník Romboid. Po vynútenom dobrovoľnom odstúpení Radoslava Passiu z pozície šéfredaktora tohto časopisu v r. 2015 (v 50. ročníku jeho vychádzania) a následnom rezignovaní Passiovej redakcie sa celý príbeh v roku 2016 (v 51. ročníku Romboidu) zopakoval znova, aj keď v trocha inom rúchu. Tentoraz s priamym prispením vydavateľa, teda Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, ktorý sám „deinštaloval" redakciu Stanislavy Chrobákovej Repar. Viac si o tom môžete prečítať TU.

► PARADOXY: Zárodky takéhoto povýšeneckého správania však siahajú oveľa hlbšie do minulosti; podobným napätiam a útokom spisovateľských funkcionárov čelili už aj predchádzajúci šéfredaktori Romboidu a ich zodpovední redaktori/redaktorky. U všetkých išlo o ten istý „problém": neochotu podvoliť sa nátlaku vydavateľa, uvažovanie vlastnou hlavou a trvanie na osobnom garantovaní svojich profesionálnych rozhodnutí. A to je paradox, nad ktorým ostáva rozum stáť a ktorý nás nakoniec naštartoval.


Naša mailová upútavka na 2. číslo. Hádajte, odkiaľ pochádzajú citáty...



PREČO PODPORIŤ FRAKTÁL

alebo spoločné dumy na rybačke

► Táto vôbec nie povzbudivá "história" je dôležitá preto, aby sa lepšie ukázala váha i význam ustanovenia nezávislého literárneho štvrťročníka FRAKTÁL, za ktorý (si/nám) budú zodpovedať iba jeho redaktori, spolupracovníci či prispievatelia a, samozrejme, redakčná rada časopisu.

► V redakčnej rade FRAKTÁLU nájdete tak bývalých šéfredaktorov Romboidu, ako členov petičného výboru spomenutej petície či ďalšie osobnosti slovenskej literatúry a vedy, ktorým nie je jedno, kde žijú a na čom participujú. Už dnes ide o reprezentatívny časopis v tom najlepšom zmysle slova.

► Šéfredaktorkou časopisu a predsedníčkou združenia Fraktál je Stanislava Chrobáková Repar, ktorá má mnohoročné redakčné, edičné a vydavateľské skúsenosti – doma i v zahraničí – a to aj pri zakladaní či "oživovaní" literárnych časopisov a ich nasmerovaní na vlastnú orbitu.

► Všetkým spolu nám ide o vytvorenie podmienok na to, aby literatúra autorov, tiež kritikov a vedcov, ktorí sa nechcú podieľať na úpadkových modeloch slovenského literárneho života (i dejepisectva), opäť získala, presnejšie – aby si sama vytvorila inšpiratívny publikačný priestor. Tvorivo pracovný.

► Práve kvalitné a nezávislé časopisy sú tmelom i skúškou každej výraznejšej literárnej komunity – a Slovensko ich potrebuje. Potrebuje spájať tých, ktorí literatúru tvoria, čítajú a skúmajú, podporujú v jej poctivej, otvorenej a férovej komunikácii. Aj preto, aby mohlo čeliť systémovému vytesňovaniu nekomerčnej kultúry na okraj spoločenského, čoraz väčšmi už len hospodárskeho a politického záujmu i diania.

Možno viete a možno nie, leitmotívom nášho nového časopisu je:

Ďakujeme, že žijete nezávislú literatúru!

► Ak prispejete, zároveň podporíte zásadový (vzpriamený) a verejne manifestovaný postoj desiatok, možno stoviek slovenských literárnych tvorcov a tvorkýň, ktorí nás – po zlej skúsenosti s Romboidom – neopustili a nezviezli sa s mocou. Naopak, pozdvihli svoj hlas na obranu kultúry a kultúrnosti.

► Ak prispejete, práve časopis FRAKTÁL môže prispieť k vytvoreniu kolegiálneho a zároveň profesionálne spoľahlivého literárneho spoločenstva na Slovensku. Jednoducho, je tu príležitosť na veľkorysejšie a spoľahlivejšie textové zosieťovanie autorov, ktorí vedia, čo chcú. Horizontálne aj vertikálne.

► Ak prispejete, nebudú pri tom chýbať ani podnetné texty spisovateľov a vedcov z Čiech a Moravy či kultúrny dialóg zástupcov slovenskej literatúry v medzinárodnom priestore a meradle.



ČO SÚ TO FRAKTÁLY

(totálne nepovinné)

„Mraky nie sú gule, hory nie sú kužele, blesk sa nešíri po priamke. Fraktálna geometria je obrazom vesmíru, ktorý je hrboľatý, a nie rovný, poďobaný, a nie hladký. Je to geometria dierok, jamiek a hrboľov, pokrivenín, spletí a deformácií."

Benoit MANDELBROT, francúzsko-americký matematik, objaviteľ fraktálnej geometrie

„Fraktály sú netriviálne abstraktné objekty, ktoré v sebe ukrývajú hlbokú matematickú krásu. Tá však pre väčšinu ľudí ostáva skrytá. A potom je tu ešte zreteľná povrchová – hoci nie nutne povrchná – krása. Tú vidia všetci."

Martin MOJŽIŠ, slovenský fyzik a propagátor vedy

„Dá sa povedať, že fraktály sú všade v okolí. Euklidovské telesá, ako napríklad priamky, štvorce alebo kocky, existujú len v učebniciach matematiky. Laik sa teda musí vzdať klasických predstáv o telesách naokolo, ale aj dejoch okolo nás a skôr uveriť, než poznať, že náš svet je štruktúrovaný."

Vlastimil HOTAŘ, český pedagóg sklárskeho dizajnu




F R A K T Á L i v e

Nová cvernovka, 28. 6. 2018


▼ Prvá verejná prezentácia časopisu FRAKTÁL sa uskutočnila v júni 2018. ▼



????


Tešíme sa na stretnutia s vami, priatelia.

A ďakujeme za možnosť vykročenia.


Podporiť

Novinky1

Sprístupnili sme webovú stránku Fraktálu, o.z., a časopisu FRAKTÁL

Update #1, 17.09.2018

Vážení priatelia, od 14. septembra 2018 začala (popri Facebooku a Twitteri) fungovať aj webová stránka Fraktálu - ak chcete o nás vedieť viac, nezabudnite si nás kliknúť: fraktal.sk

Podporovatelia133

Podporovatelia

O autoroch

O autoroch

Občianske združenie  FRAKTÁL

Občianske združenie FRAKTÁL

Občianske združenie Fraktál (so sídlom Pribinova 364, 908 72 Závod, IČO 51112540) bolo zaregistrované na MK SR dňa 14. 9. 2017.

V stanovách OZ nájdete okrem iného uvedené nasledujúce ciele jeho činnosti:
- podpora tvorby a propagácia diel domácich a zahraničných tvorivých osobností – umelcov, spisovateľov a prekladateľov, kritikov, vedcov či verejne pôsobiacich intelektuálov a aktivistov (platí pre obidva rody);
- redakčná príprava, vydávanie a distribuovanie periodických i neperiodických publikácií z umenia, literatúry, kultúry, filozofie a spoločenských vied a i.;
- podpora interkultúrnej spolupráce a umeleckého dialógu slovenskej kultúrnej obce so zahraničím v bilaterálnych aj multilaterálnych projektoch;
- organizovanie podujatí literárneho, kultúrneho a osvetového charakteru doma aj v zahraničí.

Medzi zakladajúcich členov združenia patria:
- spisovateľka, prekladateľka a literárna vedkyňa PhDr. Stanislava Repar, PhD,
- výtvarná teoretička a kurátorka PhDr. Zuzana Gažíková,
- knižná grafička Eva Kovačevičová.
Všetky majú dlhoročné skúsenosti aj na poli kultúrneho manažmentu.

Prvým krokom združenia bolo založenie rovnomenného nezávislého literárneho časopisu FRAKTÁL.

Redakcia časopisu sa vo svojej činnosti riadi predovšetkým kvalitatívnymi kritériami a verejnoprospešným záujmom. Tvoria ju:
- šéfredaktorka: PhDr. Stanislava Chrobáková Repar, PhD.,
- redaktori: prof. PhDr. Marta Součková, PhD., a PhDr. Dušan Teplan, PhD.,
- tajomníčka redakcie: Mgr. Daniela Kováčiková,
- grafička: Eva Kovačevičová Fudala,
- jazykoví redaktori: Tomáš Oravec (SK) a Milena Machalová (CZ).

Časopis FRAKTÁL vznikol ako odpoveď na inštitucionálne politiky niektorých stavovských štruktúr v literárnom živote na Slovensku v uplynulých rokoch.
Vychádza štyrikrát do roka, prvé číslo prvého ročníka vyšlo v apríli 2018.

Členstvo v redakčnej rade FRAKTÁLU prijali významné tvorivé osobnosti zo Slovenska (i z Čiech), spisovatelia a prekladatelia, literárni kritici, vedci a filozofi:
Vladimír Balla, Miroslav Brück, Marek Debnár, Igor Hochel, Zdeňka Kalnická, Valerij Kupka, Marián Milčák, Jozef Palaščák, Ivan Štrpka a Gabriela Rakúsová.

Stanislava Chrobáková Repar

Stanislava Chrobáková Repar

STANISLAVA CHROBÁKOVÁ REPAR (1960) je slovenská a slovinská autorka, prekladateľka a literárna vedkyňa, ktorá pôsobí aj ako vydavateľka, editorka, redaktorka a organizátorka kultúrnych podujatí. Vyštudovala filozofiu a estetiku (1984, PhDr.), a literárnu vedu (1995, PhD.), habilitovala sa na Univerzite v Novej Gorici v Slovinsku (2010). Píše v slovenčine aj slovinčine, doteraz publikovala okolo 25 autorských kníh, monografií a expertíz a 25 knižných prekladov. Za posledných päť rokov jej vyšli: básnické zbierky Rauma Blues, Obešanje na zvon a Echoechoecho; knihy esejí a kritík Iniciacije ali književnost onkraj vidnega a Agonija smisla (nominácia na cenu M. Rožanca); kniha rozhovorov Existenciály I; autofikcia Slovenka na kvadrát (2. vyd. v slovinčine) a haiku. Prekladá najmä poéziu (B. Korun, M. Vidmar, M. Kušar, S. Kosovel, Š. Strážay, J. Ondruš, E. J. Groch a i.) a prózu (S. Tratnik, B. Smolnikar, V. Bartol), ale aj filozofiu (P. Repar, pre časopisy Filozofia, Acta Kierkegaardiana a i.). V Revue svetovej literatúry (2017/4) nedávno vyšiel jej výber zo slovinskej literatúry. Je zakladateľka a predsedníčka občianskeho združenia Fraktál, o. z., a šéfredaktorka časopisu Fraktál. Žije medzi Ľubľanou a Bratislavou, v súčasnosti je na pobyte vo Fínsku.

Eva Kovačevičová

Eva Kovačevičová

EVA KOVAČEVIČOVÁ-FUDALA (1955) absolvovala Vysokú školy grafickej a knižnej grafiky v Lipsku, venuje sa knižnej a časopiseckej typografii i vizuálnemu dizajnu. Vytvorila dizajn časopisov Romboid (2001 – 2004), Slovenské pohľady (do r. 1993), Slowak Review, Slovenská hudba; v súčasnosti je grafička Revue svetovej literatúry, Glosolálie,
Slovenského národopisu a Tvorby. Knihy s jej dizajnérskym rukopisom vychádzajú v Slovenskej akadémii vied, vo vydavateľstvách
Tatran, Slovart, Forza, v KUD Apokalipsa (Slovinsko) a i. Vystavovala na Slovensku, v Nemecku, Rakúsku, Poľsku a Slovinsku. V roku 2016 (znovu)pôsobila ako grafická a technická redaktorka časopisu Romboid (ročník LI).

Marta Součková

Marta Součková

MARTA SOUČKOVÁ (1963)
vyštudovala slovenský jazyk a literatúru – anglický jazyk a literatúru na FF UK v Bratislave. Je profesorkou slovenskej literatúry na FF PU v Prešove, štyri roky pôsobila ako lektorka slovenského jazyka a kultúry na FF Univerzity v Novom Sade. Je autorkou monografií Personálna téma v prozaickom texte (2001) a P(r)ózy po roku 1989 (2009), výberu zo svojich viac ako 500 recenzií Do poslednej bodky (2015), zostavovateľkou kritických výberov Jozef Cíger Hronský. Prózy (2008) a Milo Urban. Prózy (2013), editorkou viac ako desiatich zborníkov z medzinárodných konferencií o slovenskej literatúre po roku 1989 a 2000 a spolueditorkou piatich publikácií TOP 5 (slovenská literárna a výtvarná scéna v odbornej reflexii). Spolupracovala i na kolektívnom projekte Slovník slovenských spisovateľov (ed. V. Mikula, 1999, 2005) a pripravila antológiu slovenskej poviedky 20. storočia Modern Dekameron. Huszadik századi szlovák novellák (2016).

Dušan Teplan

Dušan Teplan

DUŠAN TEPLAN (1981) je literárny vedec, špecializuje sa na výskum slovenskej literatúry a dejín literárnej vedy. Pravidelne publikuje odborné štúdie v časopisoch, zostavil zborníky ako Semiotika literatúry (2015) či Mikuláš Bakoš a moderná literárna veda (2016), je tiež organizátorom vedeckých i vedecko-popularizačných podujatí. Vyučuje teóriu literatúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a od roku 2016 pôsobí aj ako šéfredaktor literárnovedného časopisu Litikon.

Daniela Kováčiková

Daniela Kováčiková

DANIELA KOVÁČIKOVÁ (1983) je tajomníčka redakcie časopisu Fraktál. Vyštudovala učiteľstvo slovenského jazyka a anglického jazyka na FF Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vo svojej diplomovej práci sa venovala autobiografickým prvkom v románe Jamesa Joycea: Portrét mladého umelca. Učí angličtinu, píše poéziu. Jej básne boli publikované v časopisoch Romboid (2016/9) a Vertigo (2017/1). V časopise Fraktál (2018/2) jej vyšla esej.

Zuzana Gažíková

Zuzana Gažíková

ZUZANA GAŽÍKOVÁ (1963), absolventka estetiky a vedy o výtvarnom umení na FiF UK v Bratislave. V r. 1989 – 2012 pôsobila v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši ako kurátorka a v rokoch 2004 – 2012 ako jej riaditeľka. Od r. 2013 pracuje v SNG ako riaditeľka Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku. Venuje sa kurátorskej činnosti; pripravila takmer dve stovky individuálnych a skupinových výstav najmä slovenského výtvarného umenia 20. storočia a súčasného umenia v galériách a výstavných sieňach na Slovensku a v zahraničí (ČR, PL, SLO, FR, IT, USA atď.). V cykloch Kolaboratórium, Viac Fullu a. i. predstavuje tvorbu mladých slovenských umelcov a dizajnérov, v cykle Probibliotická kultúra slovenských ilustrátorov. Autorka a koordinátora viacerých domácich a medzinárodných multimediálnych, interaktívnych, vzdelávacích a výstavných projektov (Vizuálna komunikácia; 5 zmyslov pre umenie; GalériaDesign; Moderna je moderná; The Wall – umenie na hranici; Inšpirácia – citácia – interpretácia; Bohúň – maliar, ktorý nás spája; Hoka no Haiku atď.) a projektov Rady galérií Slovenska (Zbierkotvorné galérie Slovenska; Umenie na čerstvom vzduchu; Bližšie ku galérii; The Best of; Výročné správy galérií; Štandardy pre galérie SR). Je zakladajúcou členkou a predsedníčkou občianskeho združenia Spoločnosť Kolomana Sokola a spoluzakladateľkou Fraktál, o. z.

Vladimír Súkeník

Vladimír Súkeník

VLADIMÍR SÚKENÍK (1958) vyštudoval elektrotechniku na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, elektrotechnika je doteraz jeho hlavnou pracovnou náplňou. Je príležitostný čitateľ a fotograf, spoluzakladateľ občianskeho združenia Fraktál.

Dominika Chrobáková

Dominika Chrobáková

DOMINIKA CHROBÁKOVÁ (1991) vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave, odbor Účtovníctvo a audítorstvo. V praxi sa 6 rokov venuje vedeniu účtovníctva a oblasti daní pre malých a stredných podnikateľov. Je zakladajúca členka občianskeho združenia Fraktál.

Názov organizácie Fraktál, o.z.
Sídlo Závod
Telefónne číslo +421 907 152581

Kontaktujte autora



Odmeny (perks)