Pomáhajú štátu, keď to sám nezvláda a sú prísne kontrolované. Toto je pravda o mimovládkach

30. máj 2022

Inšpirácie

Asi každý z nás sa už stretol s tvrdením, že neziskovky financuje George Soros, alebo sa ich vplyv preceňuje až na snahu o „rozvrat štátu“. Dôvodom, prečo tieto mýty vznikajú, môže byť aj to, že o skutočnom fungovaní neziskových organizácií sa hovorí len málo, aj keď z výsledkov ich práce čerpáme všetci. Ako súčasť tretieho sektora vám prinášame niekoľko základných faktov, ktoré rámcujú skutočnú prácu neziskoviek.

Fakt č. 1: V mimovládkach ľudia „normálne“ pracujú

Ľudia majú tendenciu myslieť si, že neziskovky tvoria len zanietení dobrovoľníci, ktorí svoju prácu vykonávajú zadarmo a vo voľnom čase. Pravda je však taká, že práca v treťom sektore je práca ako každá iná. Až na to, že ju vykonávajú ľudia, ktorým až tak nezáleží na výške mzdy a ktorí sa striktne nedržia osemhodinovej pracovnej doby. Nejde totiž o prácu z povinnosti, ale skôr o napĺňanie poslania konkrétnej organizácie. Ľudia v „nezisku“ teda často svoju prácu robia najmä z presvedčenia, čo znamená, že finančná motivácia nie je prvoradá.

V neziskovkách, podobne ako v štátnom či súkromnom sektore, nájdeme lekárov, aktivistov, právnikov, učiteľov, umelcov a mnoho ďalších profesií, ktoré za svoju prácu dostávajú finančnú odmenu. Títo ľudia však z rôznych dôvodov nechcú pracovať pre firmy či štát, ale chcú svoju prácu spojiť s podporou a rozvojom diania okolo seba. Niekedy je za tým vášeň, inokedy presvedčenie zamestnancov, že dokážu zmeniť veci k lepšiemu.

Fakt č. 2: Mimovládky si samy zháňajú peniaze na svoje fungovanie

Mýtus o Georgovi Sorosovi sme počuli už asi všetci. Podporuje migráciu do Európy, podpláca novinárov a účelovo dotuje neziskovky. Filantropické aktivity 91-ročného amerického finančníka na dôchodku sa stali živnou pôdou pre podobné dezinformácie. Ich šíritelia tvrdia, že nimi sleduje vlastné vyššie ciele a snaží sa spôsobiť rozvrat. Kým ešte pred pár rokmi sa meno filantropa skloňovalo najmä v zahraničí, po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice ho na burcovanie verejnosti využila aj vtedajšia slovenská koalícia.

Realita je však taká, že mimovládky si na svoje fungovanie musia financie zabezpečiť samy a využívajú na to viaceré zdroje. Jedným z nich je daňová asignácia (tzv. 2 %), ktorá tvorí výraznú časť príjmov. Ďalším je darcovstvo od individuálnych či firemných darcov (verejná zbierka, darcovská SMS,
DARUJME.sk, Ľudia Ľuďom). Príkladom darcovstva môže byť aj nezištná podpora projektu na StartLabe. Neziskovky pravidelne získavajú aj dotácie, či už z verejných (štátny rozpočet, samosprávy), zahraničných zdrojov (eurofondy) alebo z grantových nadácií. No a napokon je tu ešte samofinancovanie z členských poplatkov, zhodnocovania vlastného majetku, poskytovania služieb, či predaja výrobkov.

Fakt č. 3: Mimovládky nemôžu vytvárať zisk a obohacovať sa

Ďalším populárnym mýtom je, že mimovládky sa pod zámienkou „konania dobra“ obohacujú tak, že dostávajú rôzne dotácie a nemusia platiť dane. Neziskové organizácie však zo zákona nemôžu vytvárať zisk, ani sa obohacovať. V praxi to znamená, že zisk nemôžu použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov, ani svojich zamestnancov. Celý ho musia použiť na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb.

Faktom je, že ako nedávno upozornila organizácia Transparency International, existujú aj špekulatívne neziskové organizácie. Väčšina však robí svoju prácu poctivo a ak nie, majú to komplikované – podliehajú totiž prísnej kontrole zo strany štátu aj finančných donorov. Tí od nich často vyžadujú dokladovanie vykonaných aktivít či účtovnú súvahu, ktorá musí sedieť na cent presne. Navyše, pri väčšine projektov je potrebné podávať vyúčtovanie priebežne a až na základe jeho overenia donorom sa uvoľní ďalšia splátka grantu.

Fakt č. 4: Výsledky práce neziskoviek využívame my všetci

Riadite sa pri turistike informačnými tabuľami a značkami? Podporujete kultúru návštevou nezávislých divadiel alebo pamiatok? Tak vedzte, že aj vy ste súčasťou neziskového sveta.

Do sektora mimovládok totiž okrem iného patria aj mnohé kultúrne centrá, divadlá, umelecké súbory, či športové a umelecké krúžky. Rovnako tak domovy sociálnych služieb, hospice, či pacientske organizácie, ktoré chorým ľuďom pomáhajú dostať sa k účinnej liečbe alebo ju priamo poskytujú. Všetci chceme žiť v zdravom a bezpečnom prostredí, na ktorého ochranu zas dbajú organizácie s ekologickým zameraním. Pre celú spoločnosť je zas prínosom práca neziskoviek, ktoré sa venujú kontrole dodržiavania princípov právneho štátu a správy verejných financií.

Navyše, mnohokrát je to práve tretí sektor, kto zastupuje štát pri plnení niektorých úloh. Spomenúť môžeme jeho mobilizáciu po vypuknutí vojny na Ukrajine, ale aj v čase prvej vlny pandémie koronavírusu.

Mimovládka, neziskovka, tretí sektor... Aký je v tom vlastne rozdiel?

Pre nezainteresovaného človeka je ťažké vyznať sa v množstve pojmov, ktoré sa v priebehu rokov udomácnili v oblasti mimovládnych neziskových organizácií. Raz sa hovorí o mimovládkach, inokedy o treťom či neziskovom sektore, spomínajú sa tiež občianske združenia a neziskové organizácie.

Verejnoprospešné organizácie môžeme nájsť pod rôznymi názvami preto, že sa do ich názvu preklápa dôvod ich vzniku. Napríklad pojem neziskovka sa používa, ak zdôrazňujete fakt, že ide o organizáciu, ktorej cieľom (na rozdiel od firiem) nie je produkovanie zisku. Mimovládka zas zdôrazňuje nezávislosť sektora od štátu, vlády a firiem. Občianske združenia, nadácie, či ďalšie formy neziskoviek sa nachádzajú v priestore, ktorému hovoríme tretí sektor. Prvým sektorom je verejný sektor, teda štát a samosprávy. Druhým je súkromný sektor, teda podnikatelia. Tretí sektor je neziskový, dobrovoľnícky, či občiansky.

Pri písaní tohto článku sme čerpali z kampane Lepší život pre všetkých z dielne Občianskej platformy pre demokraciu. Jej snahou je ukázať verejnosti rozmanitosť neziskoviek a prispieť k vysvetľovaniu dezinformácií a neprávd o treťom sektore. Rovnako sme vychádzali z ďalších verejne dostupných zdrojov, článkov a vyjadrení.