Crowdfunding, pomoc utečencom aj solidarita sú znakmi fungujúcej občianskej spoločnosti. Ako ju zmenila vojna na Ukrajine?

Crowdfunding, pomoc utečencom aj solidarita sú znakmi fungujúcej občianskej spoločnosti. Ako ju zmenila vojna na Ukrajine?
1. apr 2022 Inšpirácie

Boris Strečanský je náš kolega a odborník na rozvoj občianskej spoločnosti, ktorý momentálne pôsobí v Gruzínsku. V rozhovore sa dočítate, čo je podstatou občianskej spoločnosti, akú rolu v nej zohráva crowdfunding a ako jej stav ovplyvnila vojna u našich východných susedov.

Pojem občianska spoločnosť bol dlho vnímaný ako niečo, čo riešia len „liberálni slniečkari“, no v poslednom čase o ňom počuť aj v širších kruhoch. Čo si pod ním máme vlastne predstaviť?

Občianska spoločnosť je priestor pre združovanie aktívnych ľudí so záujmom ovplyvniť dianie okolo seba. Môže ísť o aktivitu jednorazovú a spontánnu, či systematickú a organizovanú. Základom tejto aktivity je vždy dobrovoľnosť. Občianska spoločnosť je tiež spoločnosť, ktorá sa usiluje o hľadanie dobra v jeho rôznosti, pre rozvoj ľudského potenciálu v jeho celosti. Preto občianskou spoločnosťou nemôže byť občan ani akákoľvek iniciatíva usilujúca sa o násilie voči iným ľuďom.

Môžeš uviesť nejaké konkrétne príklady toho, ako sa občianska spoločnosť navonok prejavuje?

Základným prejavom jednotlivca – občana je to, že chodí pravidelne voliť. Voliči ako spoločenstvo ľudí, tak tvoria aktívnu občiansku spoločnosť. Ďalšími prejavmi aktívneho občana sú napríklad podpísanie petície, členstvo v občianskom združení, účasť na proteste, zhromaždení či na zasadnutí obecného zastupiteľstva, alebo aj záujem o kandidatúru do verejnej funkcie. Aktívny občan môže byť dobrovoľník, ktorý dnes pomáha na našej východnej hranici, alebo inak pomáha slabším, chorým či diskriminovaným. Alebo je to darca či podporovateľ, ktorý prispeje na projekt na StartLabe. Občianska spoločnosť je vlastne priestor medzi rodinou, štátom a trhom.

Spomenul si, že členom občianskej spoločnosti je aj človek, ktorý podporí kampaň na StartLabe. Je teda aj crowdfunding prejavom občianskej spoločnosti?

Jednoznačne áno. Súvislosť vidím v tom, že crowdfunding umožňuje realizovať nekomerčné iniciatívy a zámery, ktoré prichádzajú „zdola“, z prostredia aktívnych občanov. Zároveň umožňuje bežným ľuďom podieľať sa na týchto iniciatívach formou finančnej podpory. Čiže je to taká komunitná občianska spoločnosť na druhú. Nesmieme však zabúdať, že crowdfunding je iba nástroj. Dôležitý je cieľ, pre ktorý sa crowdfunding realizuje. Ten určuje, či ide o občiansku, v princípe prosociálnu aktivitu, alebo o aktivitu, ktorá je súkromno-prospešná, prípadne až „neobčianska“, čiže antisociálna.

Prečo je pre spoločnosť dôležitá dobre fungujúca občianska spoločnosť, aké benefity prináša?

Tam, kde dochádza k interakciám, prepájaniu rôznych pohľadov a názorov, tam sa obrusujú hrany medzi rôznymi skupinami a znižuje sa nedôvera medzi ľuďmi i medzi občanmi a inštitúciami. Tento dialóg zvyšuje dôveru v spoločnosť ako takú. Prínosy funkčnej občianskej spoločnosti môžeme vidieť aj v prijímaných rozhodnutiach: ak sú vopred dobre prediskutované, je šanca, že nie sú arbitrárne alebo sledujúce úzke záujmy, ale naopak zohľadňujú záujmy rôznych skupín. Ďalším dôsledkom dobre fungujúcej občianskej spoločnosti je silnejšia a kvalitnejšia demokracia. Občania si uvedomujú viac svoju moc i zodpovednosť ovplyvňovať veci verejné, ktorá nie je len o tom, že hodia raz za štyri roky obálku do volebnej urny. V dobre fungujúcej občianskej spoločnosti sa tiež darí vypĺňať biele miesta, ktoré štát ani trh nevedia alebo nemôžu zo svojej podstaty uspokojiť.

Môžeš uviesť príklad na takéto biele miesta?

Príkladom dnešných dní je reakcia občianskej spoločnosti na krízu na Ukrajine. Išlo jednak o jej rýchlosť, keď neziskovky a dobrovoľníci boli prví na mieste, no ide aj o prístup. Na rozdiel od často neosobného a úradníckeho postoja (hoci tu nechcem v žiadnom prípade krivdiť všetkým vo verejnej správe, ktorí sa usilujú o humanizáciu prístupu), organizácie občianskej spoločnosti sú prirodzene schopné prejavovať empatiu a porozumenie. Iný príklad je obdobie prvej vlny pandémie Covid-19, keď sa rovnako zdvihla vlna podpory, svojpomoci a zbierok zameraných na nové potreby medzi seniormi, deťmi či ohrozenými skupinami.

Sú aj iné príklady, ktoré sa netýkajú krízových situácií?

Občianska spoločnosť je aj priestorom na experimentovanie pri hľadaní riešení, ktoré trápia spoločnosť a vytvára tlak na inštitúcie, aby tieto nové riešenia a prístupy aplikovali. Prejavom sú teda aj sociálne inovácie. Pred časom bolo domáce násilie témou, z ktorej si policajti robili žarty a nebralo sa to vážne. To, že dnes na to máme legislatívu a inštitúcie, vrátane polície, sú na to citlivejšie, je výsledok tlaku občianskej spoločnosti.

Rozvoju občianskej spoločnosti sa venuješ už viac ako 20 rokov. Ako hodnotíš jej súčasný stav u nás, na Slovensku?

Ak porovnáme, kde sa občianska spoločnosť nachádzala pred 30, 80 či 105 rokmi, tak napriek zložitostiam historického vývoja prešla obrovským pozitívnym vývojom. Ak porovnáme stav s okolitými krajinami, aj tu vidíme, že si nevedieme až tak zle – napríklad v Maďarsku vykazuje občianska spoločnosť znaky negatívneho vývoja.

Vojna na Ukrajine nás všetkých zasiahla a možno aj prehodnotila naše vnímanie Ukrajiny ako národa. Je vzopätie voči ruskému agresorovi tiež prejavom občianskej spoločnosti?

Samozrejme. Na tragickom pozadí vojny sa občianska spoločnosť na Ukrajine prejavuje v podobe súdržnosti, solidarity a odvahy pri bránení krajiny. Spontánne organizovanie humanitárnej pomoci, stavanie barikád, ošetrovanie, starostlivosť o chorých a nevládnych, príprava stravy a zázemia pre bojovníkov – to všetko sú prejavy občianskej spoločnosti. Ďalším dôležitým fenoménom je, že vojna posilnila na Ukrajine vnímanie hodnôt slobody, nezávislosti a vlastenectva ako občianskych cností, ktoré nie sú rétorickou floskulou, ale niečím, čo má praktické dôsledky. Napríklad civilné protesty proti ruským vojakom v okupovanom Chersone či iných mestách sú prejavmi nesmiernej občianskej odvahy. Pocit morálnej prevahy dodáva ukrajinskej spoločnosti extra silu v boji s presilou.

Čo môžeme ako spoločnosť urobiť, aby sme Ukrajine pomohli? A nehovorím iba o Slovákoch, ale aj o okolitých krajinách, s ktorými zdieľame rovnaké hodnoty.

Po prvé vyjadriť solidaritu. To je síce symbolické a najjednoduchšie, ale je to dôležité, pretože vojna prebieha aj na úrovni symbolov. V konfliktoch vždy hrajú istú rolu, mobilizačnú a orientačnú. Verejný prejav solidarity a podpory, hoci je primárne určený nielen Ukrajincom, je dôležitý aj dovnútra spoločnosti a voči domácim inštitúciám, ktoré často reagujú s oneskorením a toto vyjadrenie solidarity je pre nich dôležitým a potrebným tlakom. Veľmi dôležité je tiež prejaviť vľúdnosť voči Ukrajincom, ktorí sú na úteku a ktorí si hľadajú nový život bez istoty a poznania toho, čo bude a čo ich čaká. Prívetivý a vľúdny postoj je absolútne minimum, ktoré im môžeme poskytnúť.

Ihneď po prepuknutí vojny začali vznikať rôzne zbierky, či už materiálne alebo finančné. Čo myslíš, ktorá forma pomoci je v tejto situácii „vhodnejšia“?

Ak je to možné, tak tá finančná. Peniaze majú oproti veciam jednu zásadnú výhodnú vlastnosť – univerzálnu zameniteľnosť za to, čo je najviac potrebné v danej chvíli. Preto sú peniaze často „lepšie“ ako veci, tovar. Následne sa totiž dajú využiť či už na nákup zdravotníckych potrieb, výstroja a výzbroje pre vojakov a dobrovoľných bojovníkov a podobne.

Niektorí ľudia sa zas chcú do pomoci zapojiť priamo. Aké majú možnosti?

Môžu poskytnúť svoj čas v podobe dobrovoľníckej pomoci – od humanitárnej počas úteku a na ceste, až po pomoc pri adaptácii v novom prostredí. Rovnako sa podeliť o to, čo majú k dispozícii a môžu to poskytnúť, najčastejšie ide o ubytovanie. Môže to byť aj pomoc s hľadaním práce, vzdelávania, či vybavovaním rôznej agendy. V neposlednom rade by som spomenul nápady a know-how. Mnohé potreby, ktoré v novej situácii vznikajú, si môžu vyžadovať nové riešenia – a tí z nás, ktorí majú relevantné know-how či špeciálne znalosti, ich môžu poskytnúť.

Z toho, čo hovoríš, vyplýva, že vojna na Ukrajine má istý dosah aj na stav občianskej spoločnosti na Slovensku, je to tak? 

Presne tak, prejavil sa v mobilizácií a v pomoci, ktorú občianska spoločnosť poskytuje utečencom. Konečne si to začínajú uvedomovať aj politici, že tento priestor medzi štátom a trhom je veľmi dôležitý. Treba však vnímať, že priestor občianskej spoločnosti, to nie sú len najviac viditeľní dobrovoľníci, sú to aj neziskové organizácie, združenia, charity, ktoré dobrovoľníkov mobilizujú, vystrojujú, poskytujú im priestor, koordináciu a vzdelávanie i podporu.

Zmenila vojna našu spoločnosť aj v rovine vnímania informácií a toho, čo sa okolo nás deje?

Ruská agresia voči Ukrajine kompletne demaskovala ruskú propagandistickú mašinériu, na ktorej Putinov režim cieľavedome a dlhodobo pracoval a využíval pritom užitočných idiotov či vedomých kolaborantov. Táto informačno-psychologická operácia efektívne a premyslene využívala slobodu vyjadrovania v slobodnom svete na rozvrátenie a zmätenie kognitívneho priestoru. To je už dnes kompletne demaskované. A pre slobodný svet – teda i pre nás a pre našu občiansku spoločnosť je to veľké víťazstvo, ktoré bolo vykúpené krvou tisícok nevinných obetí a odvahou statočných občanov a občianok Ukrajiny.

Kto je Boris Strečanský?

  • Študoval filozofiu a históriu na FF UK, sociálny rozvoj na London Metropolitan University a verejnú politiku a medzinárodné vzťahy na Princetonskej univerzite. V súčasnosti je externým doktorandom Centra Európskych štúdií a medzinárodných vzťahov na FSEV UK.
  • Venuje sa otázkam rozvoja občianskej spoločnosti, filantropie a súvisiacim verejným politikám ale i otázkam kultivácie spoločenskej a historickej pamäti.
  • Je autorom viacerých publikácií a statí o neziskovom sektore, občianskej spoločnosti a súkromnej iniciatíve vo verejný prospech. 
  • V období Novembra 89 pôsobil v študentskom hnutí. Neskôr viedol vzdelávací program pre manažment životného prostredia.
  • Založil ETP Slovensko, ktoré sa venuje trvalo udržateľnému rozvoju znevýhodnených komunít, spoluinicioval rozvoj komunitných nadácii na Slovensku, spolupracoval s Nadáciou Ekopolis.
    Podieľal sa na vzniku portálu ľudiaľuďom.sk.
  • Zakladal a niekoľko rokov viedol Centrum pre filantropiu, s ktorým dodnes spolupracuje.
  • V súčasnosti pôsobí ako konzultant v oblasti rozvoja neziskových organizácií, predovšetkým v postkomunistických krajinách.