Vedieť sa vcítiť do potrieb publika môže byť pre kampaň kľúčové. Pomôže vám metóda dizajnového myslenia
Vedieť sa vcítiť do potrieb publika môže byť pre kampaň kľúčové. Pomôže vám metóda dizajnového myslenia
6. dec 2022
NávodyMetóda dizajnového myslenia má v crowdfundingu veľký potenciál. Dokážete vďaka nej lepšie pochopiť potreby vášho publika a motivovať ho, aby podporilo vašu kampaň.
Keď vediete crowdfundingovú kampaň, vaším primárnym cieľom je zaujať ľudí a motivovať ich k jej podpore. Ak si chcete získať ich pozornosť, skúste sa do nich vcítiť. Čo ich zaujíma a čo naopak nezaujíma? Prečo by mali vašu kampaň podporiť?
Je tu pár praktických metód, ktoré vám s tým môžu pomôcť takéto otázky zodpovedať. Jednou z nich je metóda dizajnového myslenia, vďaka ktorej dokážete kampaň kontrolovať a upravovať podľa potrieb či motivácie vašej cieľovej skupiny.
O čo ide?
Metóda dizajnového myslenia sa vo všeobecnosti používa najmä pri tvorbe dizajnových riešení, UX dizajnu či inovatívnych produktov. Potenciál však má aj v kontexte crowdfundingu, kde ju môžete využiť na pochopenie potrieb, hodnôt a záujmov vašich potenciálnych podporovateľov.
Metóda vám zároveň pomôže oslobodiť sa od obmedzení, ktoré ste si možno nechtiac sami nastavili a zároveň vďaka nej dokážete ľahšie spochybniť aj zdanlivo samozrejmú stratégiu, ktorej ste sa doteraz držali.
Metóda vám zároveň pomôže oslobodiť sa od obmedzení, ktoré ste si možno nechtiac sami nastavili a zároveň vďaka nej dokážete ľahšie spochybniť aj zdanlivo samozrejmú stratégiu, ktorej ste sa doteraz držali.
Proces dizajnového myslenia spočíva v 5 krokoch:
- Vcítenie sa, empatia
- Definovanie problému
- Prinášanie nápadov a riešení
- Príprava prototypu
- Testovanie
Krok 1: Vcíťte sa do svojej cieľovej skupiny
Keď plánujete crowdfundingovú kampaň, prvou úlohou je odhaliť potreby vašej cieľovej skupiny a pomenovať riešenia, ktoré váš projekt prináša. Začnite tým, že podrobne zmapujete postoje a pocity ľudí, od ktorých čakáte, že ich váš projekt a kampaň zaujmú.
Pre skutočné vcítenie však nestačí pýtať sa: „Páči sa vám takýto projekt? Čo by vás motivovalo podporiť ho?“ Niekedy ľudia nevedia, čo by odpovedali, alebo sa nevedia vyjadriť dostatočne zrozumiteľne.
Jedným z nástrojov, ktoré vám pomôžu vcítiť sa do skutočných potrieb vášho publika, je tzv. mapa empatie (Empathy map). Dáta na jej vyplnenie získate zo štruktúrovaných rozhovorov, prípadne z live testovania, teda z pozorovania ľudí pri testovaní vášho prototypu či novej verzie produktu, na ktorom pracujete.
Pre skutočné vcítenie však nestačí pýtať sa: „Páči sa vám takýto projekt? Čo by vás motivovalo podporiť ho?“ Niekedy ľudia nevedia, čo by odpovedali, alebo sa nevedia vyjadriť dostatočne zrozumiteľne.
Jedným z nástrojov, ktoré vám pomôžu vcítiť sa do skutočných potrieb vášho publika, je tzv. mapa empatie (Empathy map). Dáta na jej vyplnenie získate zo štruktúrovaných rozhovorov, prípadne z live testovania, teda z pozorovania ľudí pri testovaní vášho prototypu či novej verzie produktu, na ktorom pracujete.
Krok 2: Špecifikujte potreby svojej cieľovej skupiny
V druhej fáze dizajnového myslenia sumarizujete získané dáta. Hľadáte opakujúce sa vzorce a odpovede, z ktorých budete môcť extrahovať niekoľko zásadných poznatkov. Pre lepšie pochopenie uvedieme príklad: povedzme, že ste napísali knižku pre deti o tom, prečo je dôležité, aby si upratovali svoju detskú izbu a v kampani na StartLabe chcete vyzbierať peniaze na jej tlač.
V prvej fáze ste zistili, že rodičia detí, ktorí sú vaša cieľovka, počuli veľa o tom, ako deti k upratovaniu motivovať a čítajú rodičovský portál, kde sa tejto téme pravidelne venujú. Problém skúšajú riešiť rôznymi spôsobmi, zároveň sú však frustrovaní z toho, že žiaden nezabral. Z dát ste ďalej zistili, že rodičia majú obavu, aby ich deti neboli neporiadne aj v neskoršom veku a veľmi by si priali, aby problém dokázali riešiť bez hádok. To všetko sú zistenia, s ktorými môžete ďalej pracovať.
V prvej fáze ste zistili, že rodičia detí, ktorí sú vaša cieľovka, počuli veľa o tom, ako deti k upratovaniu motivovať a čítajú rodičovský portál, kde sa tejto téme pravidelne venujú. Problém skúšajú riešiť rôznymi spôsobmi, zároveň sú však frustrovaní z toho, že žiaden nezabral. Z dát ste ďalej zistili, že rodičia majú obavu, aby ich deti neboli neporiadne aj v neskoršom veku a veľmi by si priali, aby problém dokázali riešiť bez hádok. To všetko sú zistenia, s ktorými môžete ďalej pracovať.
Krok 3: Spisujte nápady
Dajte si dokopy nápady, ako vašu kampaň vyskladať tak, aby čo najviac reflektovala potreby definované v predchádzajúcej fáze. Najlepšie spravíte, ak budete brainstormovať viacerí a prichádzajúce podnety nebudete hodnotiť či súdiť; ako vidíme napríklad v kampani pouličných umelcov, ktorí zháňajú peniaze na kúpu trojtonového bagra, žiaden nápad nie je príliš šialený. Výsledným produktom by mala byť nosná myšlienka vašej kampane, jej príbeh, ale aj nápady na komunikačnú stratégiu.
Krok 4: Zostavte koncept
Po výbere víťazného nápadu pripravte koncept kampane. Pošlite ho priateľom a známym, ktorí vám dajú úprimnú spätnú väzbu, no dajte si pozor: ak nie sú vašou cieľovkou, ich odpovede pre vás nemusia byť dostatočne relevantné. Koncept preto pošlite aj niektorým z tých ľudí, ktorých ste v prvej fáze „spovedali“ a zistite, či kampaň skutočne reaguje na ich potreby. Na koncepte môžete pracovať aj viacerí a keď budete mať všetko doladené, kampaň pošlete na schválenie a spätnú väzbu vám dáme aj my.
Krok 5: Testujte = spustite kampaň
Na fázu testovania sa vieme pozrieť z dvoch uhlov: v prípade vývoja nového produktu, pre ktorý je metóda dizajnového myslenia primárne určená, možno za testovanie považovať samotnú crowdfundingovú kampaň. Z nej zistíte, či je váš produkt pre budúcich zákazníkov dostatočne zaujímavý a či ho dokážete správne komunikovať. V prípade neúspechu vám toto poznanie môže ušetriť nemalé finančné prostriedky, energiu a čas.
V prípade využitia metódy dizajnového myslenia na prípravu kampane možno za testovanie považovať bod, keď kampaň spustíte. Priebežne ju sledujte a vyhodnocujte, pýtajte sa ľudí, čo si o nej myslia. Počas jej trvania viete jej popis dodatočne upravovať, meniť hlavné video či pridávať nové odmeny. Nastavte si takú dobu trvania kampane, aby ste na testovanie, hodnotenie a úpravy mali dostatok času.
Pri aplikovaní metódy dizajnového myslenia rátajte s tým, že:
- v prvej fáze „budovania“ empatie je dôležité odložiť bokom vlastné poznania, domnienky a predpoklady;
- do procesu využitia metódy dizajnového myslenia je potrebné zapojiť cieľovú skupinu, teda budúcich podporovateľov a/alebo používateľov produktu. To vám však môže iba pomôcť: ak sú ľudia zapojení do samotného vývoja projektu či kampane, ktoré tak majú možnosť ovplyvniť, sú výrazne náchylnejší na ne aj finančne prispieť.
Ak vás téma dizajnového myslenia zaujala, zaujímavé videá nájdete napríklad medzi záznamami z konferencií TED. Podrobne sa mu venuje tiež CareerFoundry či stránka Stanford design unit, kde môžete zdieľať svoje postrehy a skúsenosti s crowdfundingovými nadšencami a odborníkmi.
Tento článok vznikol v spolupráci s naším nórskym partnerom, organizáciou Norsensus Mediaforum vďaka podpore projektu ‘Crowdfunding – nástroj posilnenia finančnej nezávislosti OOS’ z programu ACF - Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
Na StartLabe môžete financovať svoj projekt aj vy
Pomôžeme vám rozbehnúť vlastnú kampaň
