Ľudmila Braun začala s Divadlom Stoka spolupracovať už počas štúdia na VŠMU. Odvtedy sa stará o jeho marketing, komunikáciu a PR stratégiu. Svoje znalosti sa rozhodla zužitkovať aj v crowdfundingovej kampani, ktorú viedla začiatkom roka na StartLabe.

Jej cieľom bolo vyzbierať peniaze na rekonštrukciu priestorov, kde sa Stoka nasťahovala počas pandémie. Tie boli totiž v dezolátnom stave. „Bolo treba vymeniť podlahu, svetlá, okná,... A akoby to nestačilo, tesne po nasťahovaní nás ešte aj vykradli,“ spomína Ľudmila.

O projekte

Sektor kultúry bol počas pandémie pre zrušené predstavenia a prísne opatrenia v zlej situácii a nízka podpora zo strany štátu mu pridávala na frustrácii. Podľa Ľudmily divadlo nemohlo čakať a sťahovanie do nových priestorov, kde bude môcť hrať, preň bolo existenčnou otázkou. To bol dôvod, prečo sa jeho členovia rozhodli pre crowdfunding. „Nechceli sme sa spoliehať na verejné cestičky, ako sú dotácie a podobne. Crowdfunding síce na Slovensku stále nie je taký známy ako v zahraničí, preto sme nevedeli, či z toho niečo bude, no za pokus to stálo,“ hovorí Ľudmila.

Divadlu Stoka dodávalo nádej a motiváciu to, že na slovenskej nezávislej scéne má silné postavenie. „Máme ľudí, ktorí nás už roky finančne aj morálne podporujú, tak sme si povedali, že vyskúšame, či nás majú až tak radi a či im chýbame. Ukázalo sa, že áno,“ dodáva Ľudmila.

Príprava kampane

Keď padlo rozhodnutie, že divadlo skúsi crowdfunding, herci začali s prípravou kampane. Až po spustenie im to trvalo zhruba 3 týždne a pracoval na tom tím niekoľkých ľudí. „Vždy je potrebný niekto, kto to dá dokopy, teda – ako to voláte u vás na StartLabe – autor kampane. To som bola v našom prípade ja,“ objasňuje Ľudka. To znamená, že prerozdeľovala úlohy, sledovala, čo sa kedy udeje, snažila sa dodržiavať časový harmonogram. Zároveň plánovala príspevky na sociálne siete.

Keď mali divadelníci všetko premyslené, dala dokopy popis projektu. Stavila pri tom na prirodzenosť, ktorá sa niesla celou kampaňou. „My vieme, akého ducha má Stoka, že nás ľudia poznajú, vedia, akí sme a že si nedávame servítku pred ústa. V tom sme špecifickí a chceli sme, aby to bolo cítiť aj z kampane,“ vraví. Fanúšikovia podľa Ľudky oceňujú „stokársky“ zmysel pre humor, preto sa ho snažili dostať do popisu, videa aj odmien.

Nastavovanie cieľovej sumy

Ľudmila vraví, že pri nastavovaní cieľovej sumy mysleli najmä na nedostatky, ktoré im bránili vystupovať – dieru v stene, v zemi, v skle a podobne. „Prerátali sme si, koľko nás bude stáť základná prerábka. Pozreli sme si aj ostatné kampane, aby sme zistili, koľko si pýtajú iní a snažili sme sa sumu nastaviť tak, aby sme ju neprestrelili,“ spomína Ľudka. Zároveň museli realisticky zhodnotiť, koľko dokážu vyzbierať. Do úvahy pri tom brali veľkosť diváckej základne, počet návštevníkov divadla, veľkosť e-mailovej databázy, či potenciálnu podporu rodiny a okolia. „Usúdili sme, že tých 6 000 € by sa nám mohlo podariť vyzbierať,“ hovorí autorka. Túto sumu nakoniec získali už počas prvých 2 týždňov a do konca kampane sa navýšila na takmer 9 700 €.

Máte projekt, ktorý
chcete uviesť do života?

Odoberajte tipy a inšpirácie na vytvorenie úspešnej kampane.

Máte projekt, ktorý
chcete uviesť do života?

Odoberajte tipy a inšpirácie na vytvorenie úspešnej kampane.

Potvrdiť odber

Súhlasím so spracovaním osobných údajov *

Príprava odmien

Umelci ponúkali za podporu 9 druhov odmien a tento počet považujú za adekvátny. Týkali sa predovšetkým činnosti divadla – ľudia si mohli vybrať lístky na predstavenia, permanentky či plagáty inscenácií. Stokári si dali špeciálne kvôli kampani vyrobiť aj tričká, o ktoré mali ich fanúšikovia záujem už v minulosti.

Najlacnejšia odmena sa začínala na sume 15 €. Aby autori pobavili svojich fanúšikov, pripravili si pre nich aj jednu kurióznu odmenu – oltárik za 5 000 €. „Bola to taká bodka za všetkým, že keď si človek bude prechádzať odmeny a dôjde k tejto, aby sa zasmial a povedal si, že keby som mal 5 000 €, tak vám ich dám, no nemám ich,“ ozrejmila Ľudmila význam poslednej odmeny.

Marketingový plán

Najúspešnejším formátom v rámci komunikácie sa počas kampane stalo spomínané video. „Nerobievame video propagáciu, no o to väčší dosah to malo. Nečakali sme to,“ priznáva autorka. Organický dosah videa bol podľa nej taký vysoký, že sa rozhodli ďalšie príspevky na sociálnych sieťach nesponzorovať. „Vedeli sme, že videá, ktoré sme pripravili, sa našim fanúšikom budú páčiť. Bolo to tak, predávali sa samé,“ vraví. S úpravou videa pomáhal tímu Ľudkin brat. „Dnes na to už netreba profesionála ani veľkú investíciu. My sme ho natáčali na telefón s kvalitným foťákom priamo v našom priestore, aby to bolo autentické,“ vraví Ľudmila.

Jedným dychom dodáva, že jej tím mal výhodu v tom, že povaha kampane mu umožňovala pracovať s hercami. Jednak mal kto vystupovať vo videách a zároveň ich každý zdieľal vo svojej komunite, vďaka čomu sa kampaň dostala medzi širšie publikum.

Umelci už počas prípravy mysleli aj na komunikáciu kampane. Preto v deň natáčania hlavného videa pripravil aj krátke skeče. Počas trvania kampane tak postupne zdieľali dokopy 9 videí. V tých ľuďom ukazovali nedostatky priestorov, do ktorých sa plánovali nasťahovať.

Komunikácia kampane

Dôležitosť autentickosti pri komunikácii vyzdvihuje väčšina autorov, ktorí na StartLabe viedli kampaň. Ľudmila napríklad už vopred vyhodnotila, že je nízka pravdepodobnosť, že projekt podporí niekto, kto o Divadle Stoka nikdy nepočul, nepozná jeho dušu, hercov, prípadne s ním nemá aspoň vzdialenú asociáciu. Ukázalo sa, že mala pravdu – projekt podporili ľudia, ktorí sú s divadlom prepojení. „Keď sme si pozerali zoznam ľudí, ktorí nám prispeli, väčšinu z nich sme poznali alebo nám minimálne ich mená niečo hovorili.“

Okrem videa fungovali divadlu počas kampane tri ďalšie veci: postovanie príspevkov na Facebook a Instagram, príbehy a e-maily. „Možno je to paradox, maily môžu mnohým ľudom pripadať v dobe sociálnych sieti zastaralé, no ak má niekto vybudovanú databázu, ako máme my, veľmi fungujú. Najmä na ľudí, ktorí nie sú aktívni na sociálnych sieťach,“ hovorí Ľudmila. Tvrdí, že keď ich rozposlala na databázu, peniaze začali nabiehať vo vlnách podľa toho, kedy si ľudia mail otvorili.

Čo sa týka komunikácie na sociálnych sieťach, Ľudmila pridávala na začiatku príspevky raz za 3 dni, neskôr to obmedzila na jeden post týždenne. Postupne to však znova zintenzívnila. Klasické posty striedala s príbehmi, ktoré majú v súčasnosti veľký dosah a podľa Ľudmily by sme na ne pri správe sietí nemali zabúdať. Vždy, keď niekto z divadla zverejnil nejakú príbeh, ostatní členovia sa na nej označili, aby každý z nich oslovil svoju komunitu a spoločne zasiahli čo najväčšie publikum. Zároveň si však dávali pozor, aby to s postovaním neprehnali. „Nechceli sme ľudí presýtiť. Preto sme mali obsah, ktorý sme chceli komunikovať, pripravený dopredu a počas kampane sme nemuseli neustále vymýšľať, akú fotku máme pridať, s čím máme osloviť ľudí a podobne,“ vysvetľuje Ľudka.

Platí, že počas kampane nemusíte míňať čas a energiu na komunikáciu cez všetky kanály. Niektorí vidia priestor v médiách, ďalší majú silnú lokálnu komunitu, iní stavia, podobne ako Stoka, na sociálne siete a e-maily.

A čo teraz?

Divadelníci sa ani po skončení kampane neodmlčali a svojich fanúšikov pravidelne informovali o novinkách „zo zákulisia.“ V marci tohto roka sa s nimi podelili o fotky z procesu osádzania dverí, osvetlenia, podláh či elektriny. Ľudia tak mohli vidieť, na čo konkrétne prispeli. Aj vďaka ich podpore mohlo divadlo začiatkom mája privítať v zrekonštruovaných priestoroch v bratislavskej budove YMCA prvých návštevníkov. Ľudka tvrdí, že crowdfunding im priniesol aj ďalšie benefity. „Zistili sme, že máme naozaj veľa fanúšikov, ktorí nás chcú podržať aj v ťažkých časoch. My vieme, že sme od nich závislí a bolo super pripomenúť si, že sú tu stále s nami,“ vraví.

Autorom sa síce podarilo vyzbierať takmer o 4 000 € viac, než bol pôvodný plán, no na pokrytie všetkých nákladov to stále nestačí. Aj preto aktuálne premýšľajú nad spustením ďalšej kampane.